Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Ilustračný obrázok – news.cn

Mjanmarská armáda dnes (1. 2.) prevzala moc v krajine a na jeden rok vyhlásila výnimočný stav. Formálne to vykonala výnosom 1/2021 podpísaným náčelníkom generálneho štábu a v ktorom je uvedené:

  1. Zväzová volebná komisia nedostatočne vysvetlila rozdiely v zoznamoch voličov vo voľbách z 8. 11. 2020. Armáda žiadala o zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu na vyriešenie tejto záležitosti, ale nestalo sa to. Armáda tiež dvakrát požiadala prezidenta o zvolanie bezpečnostnej rady štátu, ale neurobil to.
  2. Armáda znovu ustanoví zväzovú volebnú komisiu a vykoná všetky potrebné kroky na overenie zoznamov voličov podľa zákona.
  3. Armáda bude pokračovať vo vykonávaní primeraných preventívnych opatrení proti prebiehajúcej nákaze COVID-19 tak, aby nestratili na účinnosti.
  4. Armáda okamžite všetkými prostriedkami poskytne odškodnenie podnikom, ktoré utrpeli v dôsledku COVID-19.
  5. Armáda vynaloží všetko úsilie na to, aby boli dodržané podmienky dohodnutého prímeria a aby sa v celom Mjanmarsku ustanovil večný mier.
  6. Za podmienky dodržania výnimočného stavu sa budú konať slobodné a spravodlivé všeobecné voľby, ktoré budú prebiehať podľa ústavy z roku 2008 a armáda odovzdá moc do rúk víťaznej strane v súlade s demokratickými štandardmi.

Twitter. #MyanmarCoup

Zdroj: tweet Kelley Currie (@KelleyCurrie) dňa 1. 2. 2021.

Stručné historické pozadie

Mjanmarsko (v minulosti Barma) bolo pôvodne britskou kolóniou. V roku 1948 získalo nezávislosť, no celými dejinami tejto multietnickej a multikultúrnej krajiny sa ťahajú ozbrojené občianske konflikty. V snahe o ich ukončenie a o zachovanie jednoty krajiny prevzala ozbrojeným prevratom moc armáda v roku 1962. Režim pod vedením armády trval až do roku 2011 a počas neho došlo k znárodneniu takmer všetkých výrobných podnikov a armáda budovala vlastnú verziu socializmu. Podľa wikipédie sa v tomto období Barma stala jednou z najchudobnejších krajín sveta.

Protestné a disidentské hnutie sa sústreďovalo do strany Národná liga za demokraciu (NLD), ktorú viedla dnes zosadená premiérka Aung San Suu Kyi.

Kto je Aung San Suu Kyi

(zdroj)

Je to dcéra generála Aung San, ktorý bol hrdinom boja proti britskej nadvláde a za nezávislosť. Počas dlhej disidentskej kariéry sa stala ikonou boja za ľudské práva a laureátkou Nobelovej ceny mieru za rok 1991. Udelenie Nobelovej ceny nasledovalo za prvým víťazstvom strany NLD vo všeobecných voľbách, ktorých výsledok ale vládnuca armáda odmietla uznať.

Armáda postupne odovzdávala moc civilnej vláde od roku 2011 a v roku 2015 sa NLD stala jasným víťazom volieb, obsadila väčšinu kresiel v dvojkomorovom parlamente a Aung San Suu Kyi sa stala premiérkou.

Za vlády Aung San Suu Kyi však naďalej prebiehali etnické a občianske konflikty, z ktorých najkontroverznejšie sú pri hraniciach s Čínou s obyvateľmi čínskej národnosti, ktoré sú potenciálnym zdrojom konfliktu s Čínou, ale najznámejší je konflikt proti moslimskému etniku Rohingya žijúcemu pri hraniciach s Bangladéšom. Niektorí mjanmarskí vysokí dôstojníci dokonca čelia obvineniu z genocídy pred súdom v Haagu. Aung San Suu Kyi vytrvalo popiera obvinenia z genocídy a stáva sa tak morálne kontroverznou osobou.

Voľby v novembri 2020

(zdroj)

Posledné voľby prebehli v Mjanmarsku 8. 11. 2020. Strana NLD získala 396 zo 476 kresiel v parlamente. Vedenie armády však poukazovalo na „tisíce nezrovnalostí“ vo voličských zoznamoch a napadla výsledky volieb na najvyššom súde. Najvyšší súd, ani žiadny z iných ústavných činiteľov, vo veci nekonal a Zväzová volebná komisia odmietla obvinenia armády s tým, že armáda „nepredložila žiadne relevantné dôkazy“.

Armáda teda zobrala riešenie do svojich rúk a prehlásila, že voličské zoznamy je treba riadne skontrolovať a v prípade potreby zopakovať voľby. Zhodou okolností ide o udalosti pripomínajúce situáciu v USA. Daily Mirror dokonca priamo píše o tom, že v Mjanmarsku sa naplnil scenár, ktorý Donald Trump pripravoval v USA, tam však našťastie zvíťazila demokracia.

(zdroj)

Skoro ako kuriozita znejú správy z Daily Dot, že podporovatelia Donalda Trumpa (hnutie QAnon) sú sklamaní, že ich prezident nekonal rovnako ako Mjanmarská armáda. Po sociálnych sieťach kolujú odkazy typu „Prečo sa toto nestalo v USA?“

Aké sú reakcie vo svete

Krajiny „západných demokracií“, menovite USA, EÚ, Spojeného kráľovstva, Japonska a Austrálie, okamžite odsúdili vojenský prevrat a vyjadrili podporu Aung San Suu Kyi, ktorá odmietla posledné kroky armády a vyhlásila, že so stranou NLD bude bojovať o prevzatie moci, ktoré jej podľa výsledkov volieb patria. Očakáva sa, že západné demokracie vo veľmi krátkom čase vyhlásia sankcie proti novej vojenskej vláde Mjanmarska.
Odsúdenie násilných akcií a výzvu stranám, aby situáciu vyriešili demokraticky, vyjadril aj generálny tajomník OSN Antonio Guterres.

Oveľa zdržanlivejšia bola vo vyjadrovaní Čína. Wang Wenbin, hovorca MZV prehlásil, že „Čína berie na vedomie udalosti v Mjanmarsku a pozorne bude študovať vývoj situácie“. Dúfa však, že obidve strany vyriešia rozdiely vo svojich stanoviskách rokovaním a zdržia sa násilných akcií.

Krajiny, ktoré sú združené v regionálnej obrannej aliancii ASEAN, sa však väčšinou vyjadrili v tom zmysle, že ide o vnútornú záležitosť Mjanmarska a že nemajú žiadny záujem zaujímať k nemu oficiálne stanovisko.

Video z protestov pred Mjanmarským veľvyslanectvom v Bangkoku v Thajsku
Na sociálnych sieťach kolujú výzvy mjanmarských študentov k odporu

Prečo mjanmarská armáda siahla po prevrate práve teraz

Experti na juhovýchodnú Áziu sú zväčša prekvapení, prečo k prevratu došlo práve teraz a čo ním chce armáda získať. Podľa Mjanmarskej ústavy armáda obsadzuje v parlamente najmenej 25 % kresiel a na zmenu ústavy je nutná väčšina viac ako 75 % hlasov. Postavenie armády teda nebolo ohrozené a ak armáda skutočne do roka usporiada nové voľby, pravdepodobne bude čeliť odmietavým náladám zo strany veľkej časti obyvateľov.

Ruskí komentátori (Russia Today) však píšu, že prevrat nie je žiadnym prekvapením. Podľa nich ani po desiatich rokoch civilnej vlády v štáte sa civilné úrady nestali politicky významnou silou, ktorá by stmeľovala národnostne a politicky pestré obyvateľstvo a armáda stále zostávala najsilnejšou politickou silou, ktorá drží krajinu pohromade. Politické uvoľňovanie a najmä imigrácia cudzincov z okolitých krajín, bola faktorom, ktorý armáda vnímala ako ohrozenie.

Čo bude ďalej

Očakáva sa, že vedenie v medzinárodných vzťahoch západu voči novej vláde v Mjanmarsku prevezme administratíva prezidenta Bidena a v krátkom čase vyhlási celý rad sankcií, ktoré by mali Mjanmarsko priviesť späť na „správnu demokratickú cestu“. V Mjanmarsku má silný vplyv veľký sused – Čína a USA si od dlhodobého demokratizačného procesu sľubovali odklon Mjanmarska od Číny. Mjanmarská armáda je tradične pročínska, takže tento plán dočasne skrachoval.

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Vážení priaznivci DAVuDVA , od 1 decembra Vám prinášame aktuálne spravodajstvo, komentáre, analýzy, eseje a rozhovory. Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.


Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


2 thoughts on “O čo ide v Mjanmarsku

  • 3. februára 2021 at 13:38
    Permalink

    MJANMARSKO V ŠIRŠÍCH SÚVISLOSTIACH

    Je to fakt úsmevné ak pročínsky orientovaná armáda v Barme budovala širokým znárodnením svoju verziu socializmu a priviedla krajinu k statusu najchudobnejších krajín sveta a teraz podporovatelia D. Trumpa z hnutia QAnon píšu kolujúce odkazy na sociálnych sieťach: „Prečo sa toto nestalo v USA?“

    Kto teda vlastne v USA usiluje o socializmus?
    Ako sa domnievajú mnohí diskutéri na slovenských a českých sociálnych sieťach a web diskusiách sú to jednoznačne demokrati Bidena.
    Ako si ale potom vysvetliť želania a túžby Trumpových sympatizantov, vo svetle postojov k prevratu v Mjanmarsku a k tomu si pridajme „zvláštny ľavicový“ boj Trumpa proti globalizácii.
    A čerešničkou na torte je neskrývaná Trumpova nevôľa voči Číne.

    Reply
    • 3. februára 2021 at 18:18
      Permalink

      Svet totiž nefunguje tak, ako o ňom píše „jednoducho Monika“.

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *