Bojujú naši politickí lídri voči extrémizmu, alebo voči politickému oponentovi? Pozrite sa môj postoj voči extrémnej pravici je jasný, jak voči histórií, tak voči súčasnosti. Údajne je jasný aj našim ústavným činiteľom aj ostatným lídrom popredných politických strán. Ja som nezaregistroval, že by ktokoľvek z nich verejnej odsúdil oslavovanie a otvorené dlhoročné glorifikovanie nacizmu v uliciach miest na Ukrajine.
Nie, kdeže, to je v pohode, lebo to vyhovuje našim transatlantickým záujmom, pretože tí chlapci sú síce zlí, aj keď to nepriznáme ale napádajú rusko-jazyčnú menšinu, agitujú horlivo a militantne voči Ruskej federácií, tak potom to je všetko OK.
Oni vlastne robia špinavú prácu za nás, tak prečo nie. Ešte k tomu dokážu účinne eliminovať akúkoľvek opozíciu, veď novinári, politici, aktivisti tam miznú jedná radosť. Ak bombardujú oblasti na Východe, tak to vlastne robia záslužnú činnosť, treba ich vyznamenať, ja by som vymyslel napr. rád Viktorie Nuland za šírenie transatlantických záujmov a hereoický boj voči ruskému agresorovi. To by šlo, mimochodom to, čo tam sa vyskytuje za skupiny, to nie sú žiadni chlapci v zelenom, to sú po zuby vyzbrojené neonacistické batalióny.
Dá sa to nájsť všade, v podstate po rokoch zahmlievania to priznáva už aj mainstream. Takže ako mám potom tým istým ľuďom, čo toto buď prehliadajú, alebo to ešte označujú za pokrok v správnom euro-atlantickom smerovaní krajiny veriť, že oni bojujú voči extrémizmu, to mi proste nedá. Nedá, je to smutné, je to farizejské, je to úbohé a prízemné, pokrytecké, vrchol odpornosti, samozrejme , že im to verí čoraz menej ľudí a aj preto vidíme trendy aké v našej spoločnosti vidíme.
Mgr. Dušan Deák
