Prešov si pripomenul 150. výročie narodenia Nadeždy Krupskej

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Na konci februára sa v Ruskom centre Prešov konala diskusia k 150. výročiu narodenia sovietskej politickej pracovníčky, učiteľky a organizátorky sovietskeho vzdelávania, manželky V. I. Lenina, Nadeždy Konstantinovovej Krupskej (Наде́жда Константи́новна Кру́пска,1869 – 1939). Na počesť tohto okrúhleho dňa sa konala prednáška spojená s diskusiou o jej mieste v ruskej kultúre v kontexte historických kontextov 20. storočia. Cieľom prednášky bolo priniesť objektívny pohľad na túto historickú postavu.
Podujatie získalo mediálny ohlas aj v Rusku. Stretnutia sa zúčastnili významní profesori, študenti, ale aj verejnosť.
Už budúci týždeň Ruské centrum pripravuje oslavu Ruského sviatku Maslenica a neskôr premietanie dokumentárneho filmu V tieni Leva Tolstého. Ruské centrum má ponúknuť informácie z oblasti ruského jazyka, ruskej kultúry a umenia (literatúra, maliarstvo, sochárstvo, hudba, veda a technika…) a taktiež z oblasti histórie.

Čitateľ a spolupracovník DAV DVA, Vlastimil Matouš pripravil nasledujúce poznámky. Prinášame vám skrátenú verziu toho najpodstatnejšieho, čo ste sa na prednáške o N. Krupskej mohli dozvedieť:

Nadežda Konštantínovna Krupská – Uľjanová (1869-1939)
Narodila sa v chudobnej, ale šľachtickej rodine. Aj rodičia Vladimíra Uľjanova boli šľachtici. Preslávila sa nielen ako Leninova manželka, ale predovšetkým ako veľmi dôsledná feministka, pedagogička a ľavicová aktivistka.

V snahe študovať Marxové a Engelsove práce v originále sa vlastným úsilím naučila po nemecky. V Uľjanovsku obaja založili gymnázium pre ženy.
V. I. Lenin od roku 1893 pôsobil ako právnik v Petrohrade, kde sa začal aktívne venovať marxistickej propagande. Práve v tomto meste sa v roku 1894 zoznámil s 26-ročnou Nadeždou Krupskou. Očaril ju ako muž, aj ako revolucionár. Bol posadnutý myšlienkou, ako povaliť starý cársky režim. Spolu s ním sa podieľala na organizácii a činnosti Zväzu boja za oslobodenie robotníckej triedy. V roku 1896 bola zatknutá a po sedemmesačnom väzení poslaná do vyhnanstva na Sibír, do Ufskej gubernie v obci Šušenskoje. Po prepustení jej V. I. Lenin poslal z vyhnanstva list, v ktorom stálo, že si ju chce zobrať za manželku. A tak za ním pricestovala do Uľjanovska, aby sa zaňho vydala. Sobáš však bol na želanie jej matky cirkevný, aj keď obaja boli ateistami. Uskutočnil sa v Kostole svätého Petra a Pavla počas júla 1898. V roku 1898 vstúpila do revolučnej Ruskej sociálno-demokratickej strany (RSDLP). Stala sa doktorkou pedagogických vied.

Patrí k zakladateľom sovietskeho školstva pre všetkých. Presadzovala a zasadila sa o zavedenie bezplatného a povinného školského vzdelania v novom sovietskom Rusku. Má veľkú zásluhu na likvidácii negramotnosti na území nového sovietskeho Ruska. Preto sa aj stala čestnou členkou AV ZSSR. Školstvo spájala s novými komunistickými myšlienkami a propagovala socialistickú demokraciu a kolektivizmus.

Venovala sa najmä postaveniu ženy v spoločnosti – doma aj v práci (ako vychovávať deti a ako skĺbiť ich výchovu, keď žena chodí do práce). O tom aj napísala v roku 1899 svoju prvú knihu „Žena – robotníčka“.

V roku 1901 emigrovala pred cárskou tajnou službou za Leninom do Nemecka, kde redigovala časopis ISKRA. V roku 1905 sa hneď po revolúcii vrátila do Ruska, aby tam revolučne pôsobila. Po jej krvavom potlačení znova emigrovala. V roku 1915 napísala knihu „Národná výchova a demokracia“, v ktorej propagovala myšlienku, že škola nemá iba vzdelávať, ale má sa zaoberať aj novou socialistickou ideológiou v prospech nového sovietskeho Ruska. V roku 1917 veľmi aktívne pomáhala Leninovi organizovať štátny prevrat a mala hlavný podiel na založení Komsomolu. Má veľkú zásluhu na tom, že po roku 1918 sa na území Ruska skrátila pracovná doba z 10-12-tich hodín na 8.
Je zaujímavé, že Krupská nevedela variť. V. I. Lenin nikdy nemal s Krupskou deti, a tak Krupská presunula svoju lásku na deti a založila pioniersku organizáciu. V nej sa snažila už malé deti ovplyvňovať novými revolučnými myšlienkami. Presadzovala priame spojenie školy s pionierskou organizáciou. Bola to práve Krupská, ktorá presadila v novom Sovietskom zväze nové vyznamenanie „Matka hrdinka“, keď manželka mala viac detí ako štyri.

Krupská trpela v dôsledku zvýšenej činnosti štítnej žľazy (Gravesova-Basedowova choroba). Zomrela na zápal slepého čreva.

Vladimír Iljič Lenin

Medzi jeho predkami boli ázijskí Kalmykovia, Nemci a Židia. Pokrstili ho ako pravoslávneho Rusa. V. I. Lenin bol zo šiestich súrodencov. Dnes vraj ešte žijú jeho potomkovia zo strany jeho mladšieho bratra a je reálne možné, že ešte žije aj niektorý jeho priamy potomok. Je aj reálne možné, že Lenin mal nemanželského syna. V tomto majú historici zatiaľ medzery.

V januári 1901 sa v liste nestorovi ruského marxizmu Georgijovi Plechanovovi (1857-1918) podpísal ako Lenin. Nie je vylúčené, že si tento pseudonym zvolil ako dôkaz opozície proti nemu, keďže Plechanov používal pseudonym Volgin, podľa rieky Volgy. Ulianov si zvolil Lenu, ktorá je dlhšia a tečie opačným smerom. Ulianov sám nikdy neprezradil, prečo si vybral práve tento pseudonym. Podľa väčšinových názorov však Lenin nemá svoju prezývku odvodenú od názvu rieky Lena, ale od ľavicovej skupiny s názvom Lenin, s ktorou Lenin sympatizoval a od ktorej si požičal aj tento pseudonym.

V roku  1910 sa Lenin v parížskej kaviarni zoznámil s Inessou Armandovou, ktorá bola dcérou francúzsko-škótskeho hereckého páru, ale vyrastala v jednej z najbohatších buržoáznych rodín v Rusku. Vtedy bola vydatá za syna textilného magnáta E. Armanda. Inessa ho okúzlila ako žena, zaľúbil sa do nej a stala sa jeho milenkou. Pomáhala Leninovi ako prekladateľka do angličtiny a francúzštiny. Krupská v roku 1919 a aj neskôr niekoľkokrát žiadala o rozvod, ale Lenin to odmietol, pretože nechcel pripustiť mediálny škandál okolo svojej osoby z obavy, že by to mohlo spôsobiť jeho politický pád. Inessa Armandová sa v roku 1920 po jednej z agitačných ciest po Sovietskom zväze veľmi vyčerpala, a tak ju Lenin s jej synom Andrejevom poslal odpočinúť na Kaukaz na horský vzduch, aby sa tam zotavila. Tam sa však paradoxne jej zdravotný stav ešte viac zhoršil a v roku 1920 zomrela vo veku 46 rokov na choleru, ktorou sa nakazila v obci Nalčik pri meste Beslan na Kakukaze. Je pochovaná pri kremeľskom múre. Pravdepodobne aj pod vplyvom tohto úmrtia  Lenin v roku 1922 dostal mozgovú porážku. Popri tom už trpel syfilitídou. z tejto udalosti následne dostal prvý infarkt. Čiastočne sa zotavil a naďalej zastával vedúcu úlohu v štáte. V decembri 1922 vznikol ZSSR. Leninovi sa rýchlo zhoršoval zdravotný stav. Utrpel niekoľko porážok a súčasne trpel progresívnou paralýzou. Na jar 1923 spísal politický testament (list zjazdu), v ktorom varoval pred nástupom Stalina ako jedinej osoby k moci. Jeho list dal Stalin zničiť. Vedenie strany o ňom rokovalo, ale on sa obvineniam ubránil. V ekonomickej oblasti Lenin presadzoval kolektivizáciu, vznik kolchozov, elektrifikáciu Ruska a Novú ekonomickú politiku (1921-1929). V stredu 22. apríla uplynie 145 rokov od jeho narodenia. Dnes je málo známe, že právo národov na sebaurčenie presadili do medzinárodného práva práve Sovieti. A veľmi dôsledne v tomto pomáhal aj hlavný čínsky predstaviteľ Mao Tse Tung.

DISKUSIA po prezentácii o Krupskej

V rámci diskusie zazneli zaujímavé postrehy na rôzne témy:

Prvá svetová vojna: VOSR v Rusku financovali Nemci, a preto presadili, aby sa Lenin s Trockým dostali do Ruska. Nemci s ich pomocou dosiahli toho, že Rusi uzatvorili s Nemcami separátny mier na východnom fronte, a preto Nemci nemuseli bojovať na dvoch frontoch a mohli následne presunúť svoje vojská na západný front. Bez VOSR by Nemci spolu s Rakúsko-Uhorskom prehrali prvú svetovú vojnu oveľa skôr.

Feminizmus: Za prvú feministku, ktorá bojovala za práva žien a ich rovnoprávnosť s mužmi, je považovaná britská spisovateľka Mary Wollstonecraftová (1759-1797). Prvou slovenskou feministkou bola spisovateľka Hana Gregorová (1885-1958), ktorá bola manželkou spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského.

ZSSR, rodina vs. voľná láska (1): Mal to byť experiment s neviazanou/voľnou láskou bez manželstva, ktorý mal nahradiť rodinu štátom. V konečnom dôsledku ženy slobodné vôbec neboli, ale naopak. Nový revolučný experiment napokon v roku 1936 skrachoval a zvíťazila klasická rodina. Potraty boli zakázané, bol zavedený vysoký poplatok za rozvod, za opustenie rodiny sa udeľovali ešte vyššie finančné postihy a ženám bolo odporúčané, aby mali viac detí. A tak myšlienka, že by štát prevzal funkciu rodiny, bola opustená. Povedané ústami  Alexandry Kollontaj – nastal koniec úsilia o nahradenie „individuálnej a egoistickej rodiny veľkou a všeobecnou rodinou pracujúcich“.

Vlastimil Matouš

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *