Prof. Jaroslav Husár: otvorený list Ivanovi Miklošovi

Reakcia na príspevok Ivana Mikloša v SME z 10/3/2020

Pán Mikloš, nemôžem nezačať tým, že ekonómia zahraničného obchodu (časť makroekonómie) hovorí toto o impossible trinity – a uvediem to v angličtine:

The impossible trinity (also known as the trilemma) is a concept in international economics which states that it is impossible to have all three of the following at the same time:
– a fixed foreign exchange rate
– free capital movement (absence of capital controls)
– an independent monetary policy

Teda, p. Mikloš, je tam zreteľný rozdiel oproti Vašej definícii. Avšak hlavným problémom je otázka ozdravenia verejných financií. Tiež neviem ako to chápete. Totiž priamo z dvoch definícií HDP, a to
Y = C + I + G + (X – M)
a z 
Y = C + S + T
vyplynú tri bilancie ekonomiky, respektíve aj vzťah medzi nimi:
(S – I) + (T – G) = (X – M),
teda bilancia súkromného sektora + bilancia vlády = bilancia zahraničného obchodu.
Môžete si to pozrieť v diele veľkého amerického ekonóma Michaela Parkina Macroeconomics, Pearson, 2010 na s. 631, ktorému som objavil v diele chybu za čo mi poďakoval a publikoval som to v mojej knihe. Na s. 631 sa dozviete aj konkrétne údaje za USA a to:
bilancia súkromného sektora S – I = -30,
bilancia vlády T – G = -707
a bilancia zahraničného obchodu X – M = -737 a to za rok 2008.
Ak to napíšem do vzťahu tak -30 + (-707) = -737. USA dosiahli rovnováhu, ale všetky tri sektory majú deficit! V mojom diele Aj ekonómia je veda na s.136 píšem: „Čiže velikán Keynes postrehol nový aspekt, spresnenie ako funguje ekonomický systém. A jednoznačne povedal, že vzťah (3) platí iba vtedy, ak je vyrovnaný rozpočet vlády (T = G) a vyrovnaná obchodná bilancia (X = M). To bol obrovský zvrat v ekonomickej teórii. Vzhľadom na to, že tvorcom makroekonomickej databázy bol S. Kuznets (môj učiteľ), ktorý akceptoval Keynesovu teóriu, overme si Keynesove tvrdenie na údajoch USA. Čitateľ si to môže overiť v Ekonomickej správe prezidenta USA, ale ja odporúčam čitateľa na dielo M. Parkin: Macroeconomics, eight edition, s. 117 a 118 (akceptoval chyby, ktoré som zistil v diele).
Výsledky sú v tab 5.1:

            Tabuľka 5.1:   Zložky HDP USA za rok 2006

C,  výdavky obyvateľstva  9 079  
I, výdavky na investície  2 215C, výdavky obyvateľstva 9 079
G, výdavky vlády  2 479S, úspory 1 799
X – M, netto export-765T, príjmy z daní 2 130
HDP13 008HDP13 008

Vidíme hodnotu HDP obomi metódami, niet problémov. Veľká skupina ekonómov Európy EuroGroup identifikovala krízu v USA práve v tomto roku. Ak dosadíme údaje z tabuľky do členov rovnice rovnováhy získame tieto hodnoty 
(S I) = -416, 
(T – G) = -349
a  (X – M) =  -765.
Fascinujúci záver: USA už v roku 2006 mali obrovské dlhy!
Tri makrosektory: súkromný, vládny a sektor zahraničia mali veľké dlhy. Zistili sme druhy dlhov, čo mnoho ekonómov, zvlášť u nás, akosi mieša dokopy, alebo aspoň neurobí ich zreteľnými. Hodnota HDP nemá význam. Výška modelky 178 cm je výpovedná iba ak poznáme 90-60-90 a 60-60-120.

A ďalej: Teraz si opäť všimnime rovnováhu ekonomiky USA v troch rokoch po roku 2000:

                                   (S – I) + (T – G) =  (X – M).

                        2003:    (10)  +  (-530)   =  (-520)

                        2006: (-471)  + (-313)   =  (-784)                                                     (5.1)

                        2008:   (-30)  + (-707)   =  (-737)

Rovnováha aká nemá byť! (ako podnapitý?)  Vidíme, že v roku 2003 boli USA na tom lepšie ako v roku 2006. Súkromný sektor vykazoval prebytok úspor nad investíciami. Táto čiastka sa teda využila na financovanie rozpočtu vlády a nie na ekonomický rozvoj súkromného sektora.
Rovnicu (2) môžeme upraviť tak, aby sme riešili problém zvýšenia investícií, čiže

2003: investície: I = S + T – G + M – X   (+10?).

To je náročný problém. Potrebuje ich zvýšiť o 10 amerických biliónov USD. Zdalo by sa, že stačí zvýšiť dane o 10 amerických biliónov USD. To však nie je vedecké riešenie“.
Nebudem to ďalej rozoberať. Riešenie je v mojej knihe.

Ale všetky spomenuté zložky, makroekonomické veličiny sa nachádzajú v leontievovskom input/output modeli, ktorý predpisuje Eurostat ak povinnosť zostavovať, takže zložité interdependencie a komplexné vzťahy v ekonomike sú, pán Mikloš, ešte náročnejšie, ale výsledky hodnovernejšie. On umožňuje sledovať dôsledky rozhodnutí vlády. To sa nedá vycucať z prsta. Ale už z rovnice rovnováhy vidíme, že nemôžeme zasahovať do verejných financií bez toho, aby to neovplyvnilo súkromný sektor, jeho bilanciu a aby to neovplyvnilo zahraničný sektor, jeho bilanciu.

Pán Mikloš, optimálne využitie faktorov výroby a ich matematickú formuláciu, teda fungovanie ekonomiky ako komplexu, vidíte na obale mojej knihy. V 21. storočí sa nespoliehajme na verbálnu analýzu, keďže máme bohaté ekonometrické nástroje a IT technológie.

S pozdravom

Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, CSc.

Bratislava 10/3/2020.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

7 thoughts on “Prof. Jaroslav Husár: otvorený list Ivanovi Miklošovi

  • 10. marca 2020 at 23:36
    Permalink

    Myslíte si, čitatelia, že Ing.Ivan Mikloš niekedy poctivo študoval ekonómiu? Obávam sa, že ani nerozumie, k čomu ho chce pán profesor primäť, aby sa zamyslel.
    Inak – link na ten Miklošov článok máme niekde?

     
    Reply
    • 10. marca 2020 at 23:47
      Permalink

      Ten link na Miklošov článok je hneď v prvej vete pod slovom „príspevok“. Článok sa ale nemusí zobraziť celý, lebo je v platenej časti obsahu. Nuž, SME…

       
      Reply
      • 11. marca 2020 at 0:00
        Permalink

        aha, díky, už som to našiel,…to mu skôr skladajú obdiv „novinári“ v Sme…ešte premýšľam, či sem nedať preklad tej definície „nemožnej trojice“, nie každý tomu môže rozumieť, ale ani ja som to neriešil v článku…

         
        Reply
  • 11. marca 2020 at 0:20
    Permalink

    …netreba vlastne preklad – lebo nie je relevantný listu ani Miklošovmu článku: on si marketingovo pod „impossible trinity“ predstavuje niečo iné ako to, o čom píše profesor ekonómie: nuž, buď to v článku ktorý sa nedá v SME dočítať zmrvili diletantskí novinári, alebo sám nedouk Mikloš, …prečo mi to pripomína absolventku školy ktorá mi do správy písala „plán kontrakcií“ (zrejme na niečo myslela) a ja som diktoval „plán kontraktácií“ ( teda koľko kontraktov a v akej výške)…ono i Miklošovi zrejme niečo „ušlo“…

     
    Reply
    • 12. marca 2020 at 8:37
      Permalink

      Veľmi dávno robil Miklo“ž“ a Dolgož obyčajné podržtašky na úrade vlády. Bol vypísaný konkurz na miesto poradcu pre „antimonopol“. Mali vybrať 5 najlepších a poslať na psychotesty. Konkurz začal tým, že Mikloš rozdal uchádzačom ešte pred začiatkom papier s vyhlásením, že konkurz prebehol v súlade s podmienkami (nuž neprebehol). Na záver konkurzu zahlásil, že vyhral ten pán…. ktorý sa veľmi ponáhľal a nemohol čakať…. (ten tam ani od začiatku nebol….“nejaký“ Húska). Teda žiadných 5 nešlo na testy. Nakoniec o niekoľko týždňov v médiách prebehlo info, že tento „vyvolený (vyvalený?) chlap spochybnil po týždni jednu holandskú dražbu v neprospech štátu (jeden z uchádzačov hneď po prvom znížení ceny zaplatil cenu – nebol dohodnutý s tými podvodníkmi čo tam boli). Urobil to napriek zaplateniu kúpnej ceny. Vraj…. tabuľku s číslom zdvihla frajerka uchádzača a nie on osobne… Druhý zážitok: stál som v EUBA v rade pri kúpe lístkov na obed. Okolo mňa stáli naozaj zaslúžilí starí páni profesori. Debatovali o ivankovi ktorí nebol schopný urobiť CSc..-PhD… Tak som zakontroval: Ivankovi určite nechýba jedna vec na svete: – ničím nepodložené sebavedomie !!!! Všetci svorne prisvedčili….

       
      Reply
    • 12. marca 2020 at 8:49
      Permalink

      Zdravím. Kedysi veľmi dávno sme sa občas stretli na prednáškach pre firmy…. Mimochodom mám desiatky zážitkov s „odbornosťou“ Miklo“ž“a…
      V debate so šéfom Slov. elektrární pred voľbami v r. 1998 vyhlásil, že nie je potrebné stavať atómové elektrárne (ani elektrárne ako také…akékoľvek)…. lebo budeme dovážať lacnú energiu z EÚ. Niečo podobné zahlásil v debate ke´d sa východniari sťažovali, že sa dávajú stimuly pre PZI a nestavajú sa cesty a infraštrutúra smerom na východ (Vraj: investor sem prichádza pre iné dôvody ako infraštruktúra, keď chce, tak pôjde aj na východ…). Preslávil sa aj výrokom v r. 2002 (pri zrušení 23 zákonov zo sociálnej oblasti – aj o odmeňovaní učiteľov a 13 plate: učiteľom poveda – vziať vám môžem niečo čo máte…máte niečo? nie?!…. vziať vám môžem niečo čo vám niekto dal!…dal vám niekto niečo? Nie? Tak som vám nič nemohol zobrať !!!!! Dnes tento potkančík propaguje program pre školstvo TO DÁ ROZUM (a v pozadí pôsobí jeden týpek zo SPOLU ….Dalibor Roháč – ktorý napísal veľmi dávno smiešny článok v Trende – Prečo zrušiť ministerstvo školstva – vraj nie je potrebné dlho študovať a štát nemusí prispievať….lebo ľudí zamestnávajú nie podľa vzdelania ale podľa inteligencie)

       
      Reply
  • 12. marca 2020 at 8:42
    Permalink

    Otázka na konkurze bola napr. ..
    1., zaviedli by ste dovoznú prirážku ?
    Asi 15 minút som o tom hovoril a zdôvodňoval, že je možné zaviesť túto prirážku (nebolo to proti pravidlám GATTu) ale príjmy by nemali byť rozpustené v štátnom rozpočte ale venované podpore exportu (ani to nebolo v rozpore s pravidlami GATTu). Miklo“ž“ sa rehotal,…. vraj práve naopak! Po 2 týždňoch Klaus v Prahe rozhodol a prirážka bola zavedená (bohužiaľ boli príjmy rozpustené v štátnom rozpočte). Potom som na internete zistil, že môj pomerne veľký článok o dovoznej prirážke v HN majú založený na ministerstve financií SR v knižnici. Miklož o zahraničnom obchode vie všetko…. ale na úrovni ministra zahraničného obchodu z Košíc (Bakšay), ktorý po nástupe do funkcie do kamier zahlásil: ….neviem o zahraničnom obchode nič… a práve preto to budem robiť lepšie ako ktokoľvek iný….!!!!!

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom