Ruské centrum si pripomenulo 1. máj – Sviatok jari a práce

2. mája sa v Ruskom centre Prešovskej univerzity v Prešove uskutočnila prezentácia o histórii Sviatku práce. Študenti sa dozvedeli viac o vzniku tohto sviatku. Nazreli do histórie slávenia v Sovietskom zväze a Česko-Slovensku. Pomocou dobových videozáznamov si pripomenuli demonštrácie, manifestácie, prvomájové sprievody, alegorické vozy a pochody.

Sviatok práce je medzinárodný sviatok, ktorý sa oslavuje v 142 krajinách sveta. Korene tohto sviatku siahajú do roku 1886, kedy sa v Spojených Štátoch Amerických, v Chicagu, udiala vlna demonštrácií. Do ulíc vyšlo 40 000 nespokojných štrajkujúcich ľudí. Robotnícka trieda štrajkovala za skrátenie pracovného času, požadovali osemhodinový pracovný čas. Okrem iného požadovali aj iné sociálne zabezpečenia, ako je zvýšenie mzdy, dôstojnú prácu a primerané pracovné podmienky.

Štrajky trvali ďalšie dva dni a 3. mája zasiahla polícia. Bolo zabitých šesť ľudí a taktiež bolo niekoľko ranených. O deň neskôr bola na námestí Haymarket medzi účastníkov protestného zhromaždenia hodená bomba, ktorá zabila štyroch robotníkov a sedem policajtov. Po krvavých udalostiach v Chicagu štrajkujúcich robotníkov masovo zatýkali.

Na pamäť štrajku a masových demonštrácií chicagských robotníkov ustanovujúci kongres II. internacionály v roku 1889 v Paríži prijal uznesenie o slávení Sviatku práce.

Prvýkrát sa 1. máj oslavoval v  roku 1890 v Rakúsko-Uhorsku, Česku, Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, USA a iných krajinách.

Od roku 1891 sa začali uskutočňovať robotnícke zhromaždenia aj v Rusku, prvé sa uskutočnilo v Petrohrade. Od roku 1897 májové sprievody sprevádzali politické heslá, slogany a plagáty, najznámejšie boli Мир, труд, май! (Mier, práca, máj!), Да здравствует 1 мая! (Nech žije 1. máj!) a mnohé iné. Prvomájové oslavy sa niesli v politickom duchu. Po roku 1917 sa rozšírilo slávenie Sviatku práce takmer do celého sveta. V Sovietskom zväze stáli predstavitelia krajiny na tribúne mauzólea V. I. Lenina naposledy 1. mája 1990.

V roku 1992 bol sviatok premenovaný z pôvodného názvu Праздник международной солидарсноти трудящихся (Sviatok medzinárodnej solidárnosti pracujúcich), na Праздник Весны и Труда (Sviatok jari a práce).

V Česko-Slovensku bol Sviatok práce vyhlásený za štátny sviatok v roku 1919. Oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti, boja za sociálne práva pracujúcich  a zhoršovania postavenia pracujúcich. Vo vojnových rokoch vyjadrovali protest ľudí voči fašizmu a vojne.

Pre katolíkov je Sviatok práce aj sviatkom sv. Jozefa robotníka, ktorý sa stal patrónom pracujúcich. Kňazi v tento deň zdôrazňujú význam a hodnotu práce pre život človeka.

Na Slovensku, Česku, Nemecku, Rakúsku a iných európskych krajinách sa 1. mája zvyknú stavať máje. Máj je symbolický strom, ktorý symbolizuje prichádzajúcu jar, prebúdzajúci sa život, oddávna sa spájal s plodnosťou a zdravím. Zdobí sa farebnými stužkami. Podľa tradície máj stavali chlapci v noci pred dom mladého dievčaťa, ktoré bolo súce na vydaj. Stavanie mája symbolizuje prebúdzajúcu sa prírodu a víťazstvo nad zimou.

V každej krajine má Sviatok práce svoje tradície a osobitosti, vo Francúzsku sa nazýva aj Dňom konvaliniek. Konvalinky sa darujú pre šťastie. V Taliansku sa tento sviatok spájal s bohyňou kvetov a bohyňou plodnosti, stromy sa zdobili farebnými stuhami a kvetmi.

Španielsku vychádzajú ľudia do ulíc na manifestácie a nasledujúci deň oslavujú Deň Madridu. Vo Švédsku sa tento deň nazýva Deň bieleho rumančeku. Podľa tradície sa v tento deň zbierajú peniaze pre chorých na tuberkulózu. Rumanček sa stal symbolom prírodného antibiotika. Muži si ho pripínajú na klobúk a ženy na šaty. V USAKanade sa Sviatok práce slávi v prvý septembrový pondelok.

Južnej Kórei sa 1. máj slávi ako deň narodenia Budhu. Zo začiatku to bol sakrálny sviatok, no postupom času sa z toho stal svetský sviatok, spojený s tancami a piesňami.

V súčasnosti sa na Slovensku Sviatok práce už neslávi tak ako v minulosti. V niektorých mestách sa konajú zhromaždenia, na ktorých sa zúčastňuje malý počet záujemcov. Takisto sa v niektorých mestách zvyknú konať oslavy mesta s rôznymi kultúrnymi, folklórnymi a športovými podujatiami.

V Rusku sa v niektorých mestách konajú pochody, ktoré sa uskutočňujú za dôstojnú prácu, mzdu a sociálne práva pracujúcich. V roku 2019 sa v Moskve, na Červenom námestí, zhromaždilo na prvomájovom pochode 100 tisíc ľudí.

Dávame do pozornosti najbližšie podujatie Ruského centra, premietanie filmu Битва за Севастополь (Bitka za Sevastopoľ). Premietanie sa uskutoční v Ruskom centre 7. mája o 14:00 hod.9. mája o 9:00 hod. sa uskutoční premietanie slávnostnej vojenskej prehliadky z Červeného námestia. Srdečne Vás pozývame!

Mgr. Gabriela Turisová, Ruské centrum v Prešove

Zdieľaj tento článok:

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

One thought on “Ruské centrum si pripomenulo 1. máj – Sviatok jari a práce

  • 5. mája 2019 at 18:17
    Permalink

    Zdravím autorku článku!

    Děkuji za to video № 2, tedy video o Prvním máji, jak se slavilo v době největší slávy, v době, kdy stále ještě se k moci nedostal ničema Gorbačov. Povím vám všem, když jsem se na to díval, až oči mi zvlhly. ( Ano, dobře už bylo… (

    A správně jste uvedla, paní Turisová, že již 29 let nikdo nezdraví pracující lid z ochozu Leninova mauzolea. Ostatně, proč taky, když Lenin, dle Putinových slov, vyhodil SSSR do povětří. Ano, ano, právě takto se o zakladateli téhož SSSR vyjádřil nynější ruský prezident! Dá se tohle vůbec komentovat? ( Dost sotva. (

    A aby toho nebylo málo. Když se za Putina na Rudém náměstí pořádá voj. přehlídka k 9. máji, což bude za necelé 4 dny, dobře si toho všimněte, ale opravdu dobře, tak Mauzoleum Lenina je na příkaz Putina zabedněné překližkou s barvami vládnoucí strany Jednotné Rusko. A o Vrchním veliteli ozbrojených sil SSSR Josefu Stalinovi za Velké vlastenecké války se ruský národ od Putina nedozví ani slovo.

    Putin je pokračovatelem politiky Gorbačova a Jelcina. Proč by jinak vyčlenil na palác v Jekatěrinburgu pod názvem JELCINOVO CENTRUM přes 10 miliard rublů? Proč by jinak chtěl týž palác vystavět na počest dacana Jelcina i v Moskvě?

    A ještě si dovolím poznámku k Prvému máji v Rusku. Tamější oligarchická vládnoucí sebranka ze strany Jednotné Rusko přivedla Rusko do hrozivého sociálního marasmu, což, bohužel, se zrcadlí i v samotných prvomájových oslavách. Jen pro ilustraci stručně uvedu toto. V Tule (půl miliónu obyvatel), významném zbrojařském městě ještě za carského Ruska, tamější starosta z vládnoucího Putinova Jednotného Ruska, ZAKÁZAL KOMUNISTŮM oslavy Prvního máje v ulicích města.

    ZDROJ: https://www.pravda.ru/news/politics/1413922-pervomay/

    A aby toho nebylo málo, marasmus vládnoucí oligarch. bandy v Rusku dosáhl vrcholu v tomto směru i v jiných městech RF. Bylo např. masové zatýkání komunistů na Kamčatce, v Zabajkalské oblasti, ale také vе více než půlmiliónovém Tomsku.

    Ovšem nejvíce zatčených komunistů (zdaleka nejen jich!) na Prvního máje 2019 bylo hlášeno z města na Něvě, z Petrohradu, odkud vzešla socialistická revoluce v carském Rusku. První máj 2019 v Petrohradu se stal opravdovým symbolem zvůle a surovosti Putinovy policie. Zní to všechno jako zlý sen, jenže, bohužel, napsal jsem čistou pravdu. ( Ostatně, lépe jednou vidět, než stokrát slyšet, podívejte se, jak ctí Svátek práce Putinova policie:

    https://www.youtube.com/watch?v=bpJjb3WAtzA

    POSTSKRIPTUM
    Paní Turisová, nelíbí se mi, když se píše bývalé Československo děleně, to je otřesné. Je mi jasné, že jste mladé děvče, které o ČSSR neví skoro nic. Nevytýkám Vám to, byla jste vychována ve škole jinak, ale prosím, ctěte naše společné dějiny. Promiňte, ale jsem se narodil v ČSSR, nikoli v Č-SSR. Ostatně, dodnes tvrdím, že jsem Čechoslovák, ne Čech, ačkoli národnostně jsem Moravan z Valašska.

    Celou polovinu svého života jsem prožil v socialistickém Československu. A nikdy se na výrobcích nepsalo made in Czecho-slovakia, ale made in Czechoslovakia. Bylo jedno, zda železniční vagóny či autom. pračky se vyráběly v Popradu či ve Fulneku nebo ve Studénce, vždy se jednalo o čs. výrobky, nikoli o č-s výrobky.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *