Soňa Valovičová: SO CŤOU BOJOVAŤ! ( Keď zomieraš preto, aby iní mohli žiť…)

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Anna Alexandrovna Čabanova, s krycím znakom Siréna
24.06.1990 – 27.09.2018

Kde je bohatá zem, tam bude vojna vždy kvitnúť. Tak ako v prvý deň vojny, ani v prvý deň mieru ešte neveríš, že je to pravda. Zima a chlad. Vojna je vždy mrazivá. Smrteľne mrazivá. Netreba sa s ňou zahrávať. Ešte nevieš, že je lepší hráč ako ty …

„Hlas národa musí byť vypočutý! Zastavme tyraniu kyjevskej chunty! Naša budúcnosť je v našich rukách!“ (Анна Чабанова, 11. máj 2014)

S najlepšími úmyslami si pripravuješ cestu k miestu, odkiaľ niet návratu. Keď príde výstrel, už viac sa neobzrieš späť… Avšak tam vo večnosti nikdy nezabudneš na všetko to, čo si ľúbil a v čo veril.
V obci Kominternovo (DNR) rok nazad zomiera v piatom mesiaci tehotenstva 28. ročná Anna Alexandrovna Čabanova. Do povedomia uboleného ľudu sa dostáva výzvou k národu, aby sa záčastnili májového referenda a nedovolili kyjevskej chunte šliapať po ťažko vybojovanom dedičstve svojich otcov. Keď ВСУ (ukrajinské ozbrojené sily, APU) začali na Donbasse strieľať bezbranných civilistov, Anna sa rozhodla vstúpiť do domobrany, aby chránila vlastný ľud. Vstupuje do služby v rote «Ольхона», pod krycím znakom Siréna. Bohužiaľ, vojna nešetrí nikoho a Anna zomiera hrdinskou smrťou o štyri roky neskôr pri záchrane raneného …

JA – DONBASS!

Ja – srdce i duša na kusy
Ja – bolestivý ston, hrôza, strach
Ja – krik derúci sa z hrude von
Ja – Donbassu horiaceho hlas

Ja – detskou krvou zaliaty sneh
Ja – výkrik Odessy SOS
Ja – Slavjianskom svetu nepriateľ
Ja – opolčenia skon v ostreľoch

Ja – život topiaci sa v smútku
Ja – Gorlovka, Doneck, Krematorsk
Ja – tá, čo svet prosí: „Zobuď sa!“
Ja – hnev, keď klamstvami búra most!

Ja – bratovraždením mŕtvy syn
Ja – dcéra majdanom od vlasti
Ja – starec, čo úkryt nestihol
Ja – matka s dieťatom v náručí

Ja – Givi, Betmen, Motorola
Ja – Mangust, Dremov i Mozgovoj
Ja – Zajcevo, Luhansk, Krasnyj Luč
Ja – Makeevka, Mariupol

Ja – smútok, čo prišiel od Teba
Ja – plač detí skrytých v pivniciach
Ja – bolesť bitého národa
Ja – hlas patriotov. Ja – Donbass!

SVS, 26 máj 2018, zbierka -Slovania navždy!

DONBASS, leto 2014 – začiatky

Na rôznych územiach frontu sa pohybujú voľné divízie, jedna živelnejšia ako druhá, spontánte sa združujúce  v opolčenie, domobranu. Tieto divízie sa pomaly formujú a získavajú zreteľnejšie rysy, zatiaľ sú však bataliony, ktoré sa dotknú hviezd,  budúcnosťou. Opolčenie, ktoré od začiatku konfliktu povstalo na obranu svojej domoviny je roztrúsené medzi strelkovcov (Igora Strelkova), motorolovcov (Arsena Pavlova), nosovcov (Viktora Anosova), mozgovojovcov (Alexeja Mozgovoja), či giviovcov (Michaila Tolstyča). Všetci oblečení v tom čo príde, uniforiem ešte niet. Nášivky NOVOROSSIA /Nové Rusko/ alebo НОД /Národné opolčenie Donbass/ bok po boku s popruhami Вежливые Люди /Slušní ľudia/ si každý zaobstaráva sám .

V auguste 2014 na Donbass začína bitka za Ilovajsk – prvá veľká bitka na juhovýchode Ukrajiny, zavŕšená v úplnom oslobodení mesta opolčením DNR nad jednotkami ВСУ /ukrajinské ozbrojené sily, APU/ a dobrovoľnými formáciami premotivovaných žoldnierov, fanaticky glorifikujúcich svojho národného hrdinu a modlu Stepana Banderu. Tri týždne trvajúci divoký boj  vedie ku vzniku tzv. Ilovajského kotla vo východnej doneckej aglomerácii, v ktorom podľa viacerých zdrojov zahynulo od 350 do 900 ukrajinských bezpečnostných síl. Takéto obrovské straty v danom momente sú pre Kyjev nemysliteľné – toľko vojakov v jednom boji a hneď na začiatku tzv. anti-teroristickej operácie ATO. To sa zatiaľ ešte nikdy nestalo. Aj tým najväčším optimistom však v tomto čase začína byť jasné, že v regióne začala občianska vojna.

Bitka o Ilovajsk odhaľuje všetky slabé miesta strategických a taktických chýb vedenia mocenských štruktúr Ukrajiny v organizácii ofenzívnych operácií.  Mnohé tieto chyby nie sú ešte z ich strany v tomto čase naplno stráviteľné a pochopené, čo nevyhnutne bude viesť k ešte väčším stratám a ku vzniku nového kotla. Opolčenie DNR však týmto úspešne absolvuje skúšku na právo byť seberovné a nazývané plnohodnotnou armádou.

Ilovajsk je pre vedenie ВСУ lákavým cieľom. Kontrolou nad týmto mestom by sa vytvorilo predmostie pre útok na Doneck a po druhé – odrezalo by sa administratívne centrum DNR od Luhanska a ruskej hranice. Okrem toho Ilovajsk je významným dopravným železničným uzlom. Je to strategický bod jak pre opolčencov, tak pre Ukrajincov. Vedenie ATO posiela do tejto zóny v blízkosti Ilovajsk mohutnú údernú skupinu v počte cca 1200 vojakov.

10. augusta ukrajinské dobrovoľnícke bataliony Azov a Donbas začínajú útok na mesto. Jednotky sú odhodlané preniknúť do Ilovajsk, zničiť opevnenia a kontrolné body DNR a ako posledné dostať mesto pod kontrolu. Očividne, vedenie ATO silne podcenilo svojho protivníka. Ilovajsk obraňujú bojové jednotky DNR – batalion Oplot a batalion Vostok. Opolčenie prijíma bezpečnostné sily podľa pravidiel hry, po ktorej útočník utrpí straty a bude nútený odstúpiť od pôvodného plánu. Približne v rovnakom čase sily opolčenia aktivujú svoju činnosť v oblasti Savur-Mohyla a Krasnyj Luč, predtým obsadenej ВСУ. Savur-Mohyla je strategická vyvýšenina v doneckej oblasti na Ukrajine, ktorá bola počas Veľkej vlasteneckej vojny miestom intenzívnych bojov, keď sa ju sovietski vojaci snažili získať z rúk Wehrmachtu. Krasnyj Luč je zasa hlavným centrom uhoľného priemyslu. 

19. augusta vchádzajú bataliony Dnepr a Donbas do Iljovajsk v pokuse  nastoliť svoj poriadok, mohutný boj začína. Pod ohňom gradov sa na druhý deň bez priameho príkazu vedenia dáva na ústup batalion Donbas. V tom istom čase sa bataliony Azov a neslávne známy krvavý Šachtersk, ktorý neskôr pre vlastnú krutú povesť ku vzťahu k zajatcom, vraždami civilistov, krádežami, násilnosťami a inými zverstvami rozpustí samotný šéf Ministerstva vnútra Ukrajiny Arsen Avakov, začínajú presúvať k Mariupol. Udalosti naberajú na sile a vznik kotla je neodvratný. Vodcovia domobrany útočným pozíciám ВСУ prepásli príležitosť tylu a koncentrujú ich priamo do jadra.

Súkromné bataliony, ktoré sú financované ukrajinskou oligarchiou sa  vymykajú spod kontroly Kyjeva a začínajú viesť vlastné vojny v masovom zabíjaní civilistov. Sú to predovšetkým bataliony Donbas, Azov a Ajdar. Jadro týchto batalionov tvoria nacionalisti, nacisti, kriminálnici a zahraniční žoldnieri. Čoskoro politická scéna zažiari veliteľmi týchto batalionov a obohatí portfólio demokracie a ukrajinského zradikalizovaného parlamentu. 

24. augusta v Deň nezávislosti Ukrajiny, opolčenci atakujú mesto zo všetkých strán. Armádne a dobrovoľnícke zložky v Ilovajsk tak zostávajú medzi nákovou a kladivom. Onedlho väčšina vysokých šarží, ktoré héroicky priviedli Ukrajincov do mesta, v panike opúšťa bojovú zónu. Politické vedenie krajiny samotný fakt vzniku kotla ako i zbabelý útek popiera a podľa zaužívanej  rétoriky vypúšťa prehlásenie o na hlavu porazenom nepriateľovi a postupujúcich jednotkách smerom k víťazstvu. Obkľúčenci však fakticky zostávajú v zovretí bez akéhokoľvek vedenia.  

27. augusta predstavitelia DNR vydávajú oficiálne prehlásenie, že mesto je v plnom rozsahu pod kontrolou domobrany. Organizovaný odpor v centre mesta ustáva a jednotky ВСУ a МВД sa preskupujú do predmestia, uniknúť z kotla však nemôžu. Od úplnej a konečnej porážky ukrajinských ozbrojených síl možno vďačiť prezidentovi Ruskej federácie Vladimírovi Putinovi, ktorý vyzýva opolčencov pustiť obkľúčencov z kotla pod podmienkou, že budú vychádzať neozbrojení. O deň neskôr sa otvára „humanitárny koridor“ a odzbrojené ukrajinské bezpečnostné sily začínajú organizovanú evakuáciu pod dohľadom ozbrojených síl DNR.

Veliteľ batalionu Donbas Semjon Semjončenko a jeho stúpenci onedlho obviňujú hlavu Ukrajiny Petra Porošenka, že nechal vojakov vedome vykrvácať, pretože vláda napriek viacnásobným oznámeniam nepodnikla nič pre zásobenie obkolesených vojenských jednotiek, nehovoriac o ich podpore alebo oslobodení. Ukrajinské dobrovoľnícke bataliony sú spojované s menom Kolomojskij. Porošenkov najväčší sok a konkurent medzi oligarchami. Že obaja vedú skrytú vojnu o najlukratívnejšie kúsky Ukrajiny nie je verejným tajomstvom. A tak začína krvácať zem i ľudia. Aká neprirodzená je ľudská spoločnosť v porovnaní s prírodou – v prírode prežijú najsilnejší a najviac hodní, všetko slabé, krehké, plaché je odsúdené na zánik. V ľudskom svete to platí presne naopak. Najlepší ľudia – odvážni, silní a schopní, tisíce zomierajú na frontoch. Ale najviac bezcenní, neschopní ničoho okrem intríg a krádeže sa množia a prosperujú.

Ilovajský kotol sa stáva symbolom porážky ВСУ. Za oficiálny deň oslobodenia mesta sa považuje 29. august 2014.  Odkiaľ sa berú hrdinovia? Kde sa rodia? A kedy podľa nich prichádza ich čas postaviť sa na ochranu všetkého, čo im je sväté ?

Minulosť už nie je, budúcnosť ešte nenastala. Čo je tam? Len bod, v ktorom sa budúcnosť približuje k minulosti. Zdá sa, že tento bod nie je nič a len v tomto bode je celý náš život. A niekedy malý krok vpred urobený teraz znamená, že si vyberiete dlhú cestu, ktorá vás dovedie k budúcnosti, ktorú ste si vybrali práve v tomto momente. ( SVS, Z denníka opolčenca, 2018)

JE S TEBOU DONBASS MOJA ZEM!

Viem, že na svete sú krajiny
Kde mier je ako vzácny kvet
Tam nocou vibruje divý chór
A majdan sýti smrtný jed

Tam za oknami dýcha vojna
Bolesť zbavuje myseľ snov
Nik nevie, či ešte príde jar
Čo zostane mu útechou

Obloha zrkadlí pekla plam
Chveje sa gradmi hrdá zem
Na hory stúpa vo výšavách
Duch, čo zrodil sa z týchto miest

Rev búrky v chladných dňoch sa zlieva
Na súmrak iných ľudských bied
Hoc zrádza podlá Európa
Je s TEBOU Donbass moja zem

SVS, október 2017, zbierka – Slovania navždy!

DONBASS, jeseň 2018

„Jedného dňa zomrieš. Nebudeš navždy. Uvedomuješ si to? V plnom rozsahu sotva. Ľudia majú tendenciu premýšľať o smrti, vynútiť to z vedomia. To je normálne, je to pud sebazáchovy, inštinkt života. Život je taký krátky a nepredvídateľný. Teraz máme všetci okolo dvadsať rokov, niektorí o trocha viac. V každom prípade už neostáva veľa. Chceme ho prežiť múdro. Žiť každý deň najlepšie ako vieme, ako svoj posledný deň. Bez ohľadu na to, aká hrozná vojna je, odkrýva v každom tvoj pravý obraz, keď sa ocitneš tvárou v tvár k svojmu najsilnejšiemu dedičnému nepriateľovi menom – Smrť. Naša rodná zem plače a my sme na správnom mieste v pravý čas. Čas si vybral nás…“ ( SVS, Z denníka opolčenca, 2018)

“ Mamička, pokiaľ ma neprihlásiš v opolčenie, sama pôjdem!“


„27. septembra som prišla z práce, zapla som internet .. vidím .. je zverejnená správa o smrti Anny. Moje prvé myšlienky boli tie, že ide o poplašnú správu, keďže od roku 2015 už pár krát vyšla falošná informácia o smrti mojej dcéry. Na srdce mi však sadol akýsi nepokoj. Snažila som sa dovolať jej spolubojovníkom, nikto však nedvíhal telefón. Napokon však predsa len prišla zdrvujúca zvesť – Anna je mŕtva .. “ Tak opisuje svoj najťažší deň v živote 56-ročná matka zosnulej Anny Marina Dmitrijevna.
“ Mamička, pokiaľ ma neprihlásiš v opolčenie, sama pôjdem!“
Tak zneli slová Anny, ktoré sa naplnili 13. júla 2014. Snežnoj, Amvrosievka, Starobeševo, Komsomoľskoje, Debaľcevo .. V zime 2015 bola Anna ranená, po preliečení jej bola ponúknutá práca v centrále, no zvolila opäť priamy boj v teréne a až do smrti slúžila v legendárnej “ Deviatke“ Prvej slovanskej brigády.

„Prezývku Siréna Anna dostala po ostreloch banskej šachty v auguste 2014, keď v skorých ranných hodinách zobudila a zachránila prítomných zvukom sirény v rajóne, v ktorom sa práve nachádzala“, pokračuje matka Marina Dmitrijevna. „U Anny bol dar, ktorého sa popravde ona sama veľmi bála .. Vedela predvídať smrť ľudí, ktorých poznala. Sama vravievala – Mama ty nevieš, aké to je strašné, keď cítiš a vieš, že tento človek čoskoro zomrie! – Z tohto dôvodu bola veľmi aktívna pri hľadaní nezvestných, a podľa fotografie hľadaného vedela povedať, či dotyčný je ešte medzi živými alebo nie .. Niekedy stačilo, aby vedela, kde bol naposledy videný a kým .. Stalo sa i tak – mala víziu, že v dome nablízku začne požiar a tento dom bude plný ľudí .. a vízia sa naplnila. I svojim vraviela- nechoď dnes do boja, lebo tam zomrieš .. a kto nepočúvol, zomrel naozaj.“

Sanitné auto po ostreľovaní, v ktorom Anna zahynula aj s otcom svojho budúceho dieťaťa.

SO CŤOU BOJOVAŤ!

Ak si mám vybrať – volím let dravca
Nie .. moja duša nepriletí v raj
Lichotiť pre pokoj je tak ľahké
No ja dám prednosť so cťou bojovať

Žiarivé hviezdy sľúbili veľa –
Bez ľudskej lásky osamelú púť
Čím väčšie víťazstvo, tým hlbší žiaľ
Žiť však v zbabelstve … radšej zvolím smrť

Osud ústrania medzi skalami
Nikdy ma nepovalí do kolien
Nech príde let v najkrutejších búrkach
Sama nad nimi krídla rozprestriem

SVS, november 2018, zbierka – Slovania navždy!

„Posledný krát som videla svoju dcéru 25. septembra, dva dni pred smrťou. Anna pricestovala do Donecka k lekárovi, keďže bola tehotná. Ultrazvuk potvrdil piaty mesiac tehotenstva. Otec dieťaťa, ktoré malo prísť na svet, zomrel spolu s nimi v tragický septembrový deň.“ ( Marina Dmitrijevna)

TAK ZOMIERAJÚ ANJELI

Anjeli z nebies zlietajú
V opare bielej hustej hmly
Ich jediné je poslanie –
Chrániť nás od zla, od biedy

A v celých tých tisícoch liet
Našich duší sú lucernou
Ich obetou my vidíme
V tme úbohosti a hriechov

Zomierajú však anjeli
V bahne Ich krídla tou cestou
My nevieme či u nich strach
No zlo víťazí každým dňom

Však popri mŕtvych idú vpred
A stále ešte veria v nás
Ach, keby sme my chápali
Že zomierajú Len za nás!

SVS, jún 2018, zbierka – Slovania navždy!

„Vojna nie je hra. Jej odtlačok padá na každého a každý ju nesie vlastným spôsobom. Hrôza krvavých bitiek tak naplňuje myseľ, že si ani neuvedomíš, ani nepriznáš existenciu iného pohľadu na vojnu, odlišnú od svojej vlastnej. Niektorí neobstoja s krutou realitou neľútostných bojov a odnesie si to ich psychika počas zvyšku všetkých preživších dní. No sme bojovníci, ktorí v svojich ideáloch vidia poslanie i povinnosť ako ochrániť túto zem a smrť nás nedesí. Hoci cítime strach, cítime bolesť, to všetko nás iba posilňuje v odhodlaní, že sme sa rozhodli správne. Nikdy nás neporazia. Môžu nás zabíjať, no slobodu nám nikdy nevezmú.(SVS, Z denníka opolčenca, 2018)

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


12 thoughts on “Soňa Valovičová: SO CŤOU BOJOVAŤ! ( Keď zomieraš preto, aby iní mohli žiť…)

  • 5. októbra 2019 at 20:36
    Permalink

    To je strašné, to sa nedá čítať…
    Žili sme v mieri, a toto, TOTO nám priniesol kapitalizmus!!! Umierajú mladí ľudia a nenarodené deti. Hrôza! Rozoštvali ľudí, národy! Odporný pravicový fašizmus!!!
    Sonka, Ja – Donbass je srdcervúca báseň…
    Slovo je zbraň!
    I ja prispejem.

    Krvavé nebo,
    krvavá zem,
    krkavce smútku letia sem.

    Krvavá tráva,
    skala studená,
    náhrobný kameň
    s menom
    i bez mena.

    Krvavé nebo,
    krvavá zem,
    krkavce smútku letia sem.

    Reply
  • 5. októbra 2019 at 21:05
    Permalink

    Krásna báseň Slávka, mala som zimomriavky.

    Reply
    • 6. októbra 2019 at 11:01
      Permalink

      To preto, lebo Váš článok, Sonka, bol zimomrivý.
      A ďakujem!
      P.S. Krásne dievča, vonkajškom i vnútorne.
      Raz sa budú zodpovedať bažiaci po peniazoch za všetky zločiny kapitalizmu!

      Reply
  • 6. októbra 2019 at 23:32
    Permalink

    PŘESNĚ PŘED 75 LETY ČESKOSLOVENŠTÍ VOJÁCI
    POPRVÉ PŘEKROČILI HRANICI SVÉ VLASTI

    Děkuji autorce za popis toho, co se děje po fašist. převratu na Ukrajině od r. 2014. Ani zdaleka se tohle nedozvíme z veřejných sdělováků. Vyslovuji můj obdiv a zdůrazňuji, že tohle na českém a slovenském webu zveřejňují jen portály DAV-DVA, Haló noviny a Náš restart. Sem tam i jiné. Vyvěšoval jsem podobný článek 12. května t.r.:

    http://www.nasrestart.cz/z-cerne-kroniky/214-zena-ktera-pri-ostrelovani-donbasu-prisla-o-dceru-a-muze-a-sama-o-ruku-promluvila-pro-pl

    Dovolím si zde jen připomenout, že ještě před 30 lety, stále ještě v ČSSR, bylo možné ve všech kalendářích uvidět červeným písmem napsané „6. říjen ─ Den Československé lidové armády“, na počest 6. října 1944, kdy čs. vojáci vůbec poprvé, jakmile překročili čs. státní hranici v Dukelském průsmyku, pocítili vůni domova, byť do úplného osvobození vlasti zbývaly ještě dlouhé měsíce krutých bojů s německými fašisty s velkými oběťmi.

    Reply
  • 22. októbra 2019 at 0:48
    Permalink

    привет… всем хочу столько напомнить что надо тоже сказать или чуть-чуть написать от куда к вам информация поступила, не столько я и я…… есть тоже люди которые вообще не хотят что бы имя кто то нибудь написал, но надо тоже достойно вести себя……

    Reply
    • 22. októbra 2019 at 10:23
      Permalink

      Руслан, доброго времени суток Вам!

      Зря Вы волнуетесь, инфа та публичная, взять бы здесь:

      https://yandex.com/turbo?text=https%3A%2F%2Fnews-front.info%2F2019%2F06%2F10%2Fanya-byla-dobrym-i-svetlym-chelovekom-vospominaniya-o-sirene%2F&d=1

      Однако, раз Вы вспомнили о героине Ане, впрочем, в унисон с авторшей статьи, язык почесался, чтобы передать Вам следующее. Если бы российский президент приютил в роковом 2014-ом году наподобие Крыма весь Донбасс, в год самого разгара фашистского шабаша укровских ведьм, поверьте, дорогой друг, положение вещей развилось бы до неузнаваемости, т.е. к лучшему, судьба несчастной Ани в т.ч. Надеюсь, уважаемый друг, Вы поняли меня.

      С уважением Вацлав

      Reply
      • 24. októbra 2019 at 21:31
        Permalink

        привет…..она была и есть у меня в друзьях в ВК….. щас страницу обладает её подруга……

        Reply
      • 24. októbra 2019 at 21:38
        Permalink

        хочу столько напомнить что надо тоже достойно вести себя…….. она уже знает о чем я…… вот всё…..

        Reply
  • 24. októbra 2019 at 22:28
    Permalink

    Руслан, добрый вечер.

    Понятно, о чём Вы написали. Пришлось бы в таком случае высказаться здесь на форуме, хотя бы вкратце, Вы согласитесь со мной, самой авторше статьи. Дело связано тут ни с Вами, ни со мной. Вот и всё, чего хотел добавить на сей момент.

    Всего Вам только доброго от Вацлава.
    Спокойной ночи.

    ПРИПИСКА
    И почаще заходите к нам, все мы рады Вас тут видеть.

    Reply
    • 26. októbra 2019 at 5:18
      Permalink

      Привет….. спасибо большое за, но здесь я не хочу сказать свое личное мнение…… как у вас есть интерес у меня есть ВК….. и хочу столько сказать что касается ДНР, у меня есть достаточно очень много доказательства и реалних друзей которые до сих пор стоят и будут стоят на защиту ДНР…… есть возможность выйти на связь через ВК: Руслан Панарин, или ел. почта, выбор за вами. Столько одно имя Вероника Моравцова !!!!! Дура каторая все взорвала!!! Хорошего дня вам.

      Reply
      • 26. októbra 2019 at 16:34
        Permalink

        Руслан, приятной Вам субботы!

        Заранее предупреждаю, что в социальных сетях, какими бы они ни были, в принципе не принимаю участие. Во-первых, из-за всякой там болтовни, типа упомянутой Вами Вероники Моравцовой, во-вторых из-за того, что все соцсети, то ли амерский Фейсбук или российский В-контакте ─ являются по сути мишенью, так сказать, в целях развлечений всяких спецслужб, понимаете.

        И далее хотел Вам передать. Насчёт Ваших там друзей, которые стоят стеной на защиту ДНР. Тут не могу не спросить Вас лично, ради кого или чего все вы там защищаете ДНР, ради киевских властей, ради самостоятельной ДНР или ради судьбы типа Крыма? Руслан, прежде всего этого я имел в виду.

        Вацлав

        Reply
    • 26. októbra 2019 at 5:37
      Permalink

      ёщо хочу сказать, что касается писательници данного сообщения, каждый должен вести себя по человечески, и тоже написать от куда знаешь историю данного человека….. правду должен знать каждый…… вот всё…..

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *