Ukážkový príklad národnej neomoderny na bratislavskom hrade / zahraničný Slovák PAVEL SUROVÝ otvára výstavu, ktorá moderne reinterpretuje ľudové kroje
Ak DAV DVA vydal minulý rok MANIFEST NÁRODNEJ NEOMODERNY, tak umelci, ktorí spĺňajú kritériá tohto manifestu podporeného Maticou slovenskou či Spoločnosťou Ladislava Novomeského sa postupne objavujú. Riaditeľ Kultúrneho Centra „Kysáč“ PAVEL SUROVÝ je ukážkovým príkladom fotografa, v ktorého tvorbe sa snúbi tradícia s modernou.
„Trón: Pavla Surového“, najoceňovanejší fotografický projekt slovenského umelca žijúceho v Srbsku, ktorý získal na 3 kontinentoch viac ako 100 medailou, ktorý mala premiéru na Bratislavskom hrade v Slovenskom národnom múzeu – Historické múzeum vo štvrtok 3. júla o 16 hodine. Výstava „Trón“ otvárala prestížny titul „Európske mesto kultúry – Nový Sad 2022“ a zároveň bola nainštalovaná v istom čase až v 7 Kultúrnych staniciach v Novom Sade. Je to zároveň aj najoceňovanejší fotografický projekt slovenského umelca žijúceho v Srbsku vo svete.
DAV DVA bol naživo pri tom:
Výstava svetovo uznávaného grafického dizajnéra a vysokooceňovaného módneho fotografa Pavla Surového, Slováka zo Srbska, zobrazuje bohatstvo rozličností ľudového odevu na Balkáne. Jeho práca je špecifická reinterpretácia ľudových krojov, ako nehmotného kultúrneho dedičstva, ktorá smele komponuje tradičné prvky a zobrazuje ich z originálnej perspektívy, ktorá špecifickým spôsobom mení estetické a tradičné modely. Vo fókuse je spoj tradície a duchovna, výstava Trón predstavuje originálny a autentický balkánsky ľudový odev.
Úspešná výstava „Trón“ mala svetovú premiéru v Paríži, ďalej bola nainštalovaná v Číne, Rusku, Slovinsku, Maďarsku, Českej Republike, Republiky Srpskej a niekoľko krát v hlavnom meste Srbska v Belehrade.
Organizátorom výstavy je Slovenské národne múzeum – Historické muzeum v spolupráci s riaditeľom KC Kysáč Pavlom Surovým.
LP: S Pavlom Surovým sme sa stretli v rámci matičnej delegácie v Srbsku, a to priamo v jeho „kráľovstve“, teda v ustanovizni pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč, ktorým nás previedol (inštitúcia má vlastnú sálu pre kultúrne podujatia, knižnicu či šatnicu folklórnych odevov) a predstavil aj svoju originálnu výstavu Trón, ktorá bola nainštalovaná v tomto centre. Pre neznalých problematiky treba dodať, že Kysáč je obec v Srbsku, v časti Vojvodina a okrese Nový Sad, kde sa učí srbsky aj slovensky. Táto obec, ako aj mnohé iné obce Vojvodiny, kde sa presťahovali Slováci na prelome 17. a 18. storočia, si dodnes udržiavajú slovenský jazyk, folklór, tradície a zvyky. Kultúrne centrum tu bolo založené už v roku 1964 a funguje dodnes.
Pavel Surový je skutočne všestranný človek. Je to grafický dizajnér, módny fotograf, kolekcionár ľudového odevu, ktorý sa usiluje o predstavovanie kultúry cez prizmu duchovného a filozofického podkladu. Je držiteľom ceny Slovak Multimedia PRIX (2003), nositeľ prvej ceny na súťaži HiiiBrand (2010) v Čine za najúspešnejší svetový brend a je taktiež nositeľ európskeho Oskara Design Angel na AdPrintFestivale (2012) za najúspešnejšie logo v Európe. Okrem toho získal množstvo ďalších ocenení v Paríži, Rusku, Prahe, ale aj v Slovinsku, Belgicku či Gruzínsku. Je nositeľom 27 zlatých medailí, 45 strieborný a vyše 50 bronzových medailí na festivaloch vo Francúzsku, Belgicku, Česku, Gruzínsku Čiernej Hore, Bulharsku, Slovinsku, Chorvátsku, Albánsku, Turecku, Cypre, Severnom Macedónsku, Nikarague, v Indii, na Islande, čo ho robí skutočne svetovou osobnosťou. V roku 2022 svoju tvorbu v rámci výstavy “TRON” prezentoval po siedmich kultúrnych centrách v Novom Sade (Európske mesto kultúry – Nový Sad 2022), zúčastnil sa medzinárodného festivaloch ETNOLOGY GEST (Belehrad), IBEFF (St. Peterburgu), BISERNA GRANA (SR) a svoj výstavu tiež predstavil aj na bratislavskom hrade. Nedávno svoje diela predstavil v centre národnej kultúry, v meste Martin pod záštitou MK SR za prítomnosti predsedu Matice slovenskej Dr. Mariána Gešpera, Deany Jakubiskovej a viceprimátora mesta Martin Stanislava Thomku. Informácie o tejto vernisáži, kde Deana Jakubisková vyjadrila názor, že Surový patrí k magickým realistom, sa dostali až do srbských televízií, no prišla aj slovenská verejno-právna televízia.
Za to, že takpovediac vyčnieva si samozrejme – ako my všetci čo si dovolíme aj mať vlastný názor založený na poznávaní, vedomostiach a skúsenostiach – zažil aj mnohé útoky. Pôsobí ako poslanec vo Vojdinskej „skupštine“ (parlamente) za Slováci vpred.
V rámci predloženého čísla Slovenských pohľadov budeme prezentovať jeho výstavu TRÓN, ktorá mala premiéru v Paríži, ale bola inštalovaná aj v Maribore (Slovinsko), Budapešti, Uherskom Hradišti, v Múzeu republiky Srbskej a niekoľkokrát v Belehrade.
Delegácia Matice slovenskej u Pavla Surového
PRIPÁJAME AJ UKÁŽKU Z PRIPRAVOVANÉHO ROZHOVORU
Pozdravujem Vás, po poslednom stretnutí na mňa vaše diela skutočne urobili dojem. Minulý rok sme s viacerými umelcami a aktivistami spísali manifest národnej neomoderny, myslím si, že vaše diela presne spĺňajú požiadavky toho, ako by taká národná neomoderna mala vyzerať. Vychádzate z tradície, no dávate jej skutočne moderný dizajn, pracujete so symbolizmom, filozofiou, hlbšími významom… Na úvod Vás teda poprosím o predstavenie Vašej tvorby a výstavy…
Moja práca je špecifickou reinterpretáciou ľudových odevov ako nehmotného kultúrneho dedičstva, kde odvážne kombinujem tradičné prvky, prezentujem ich z originálnej perspektívy, ktoré špecifickým spôsobom menia estetické a tradičné modely. Moje fotografie tak z opusu TRÓN – so zameraním na spojenie tradície a spirituality – prezentujú divákom originálne a autentické ľudové kroje Srbov, Slovákov, Maďarov, Šokcov, Bunevcov, Rumunov a Rusínov. Ako umelec hľadám ideu večnej krásy, duchovnú inšpiráciu, ktorá musí inšpirovať umenie, sny a nedosiahnuteľnú večnosť, výraz, ktorý mení pohľad na ženy, náboženstvo, históriu, tradície a
napokon experiment a filozofickú hru, ktorá provokuje a mení zakorenené dogmy a vzorce správania v spoločnosti.
Vo svojich projektoch odhaľovaním tajomstva a mystiky starých ľudových krojov a duchovných presvedčení a mýtov v rôznych obdobiach korunujem archetyp božskej krásy Afrodity. Svojím umeleckým výskumom ukazujem, že v kresťanskej civilizácii každá „prakrása“, a s ňou aj ženská krása, podlieha utajeniu, najmä v ľudových krojoch, ktoré za mnohými vrstvami spodničiek, čipiek, stužiek, mašlí a výšiviek ukrývajú nedosiahnuteľný ideál panenskej krásy. Každý národ prostredníctvom svojho národného kroja vyzdvihuje svoje autentické symboly a črty, ktoré ho definujú ako národ a v tomto zmysle ho robia špecifickým a jedinečným. Na krojoch sa podpísali aj mýty, legendy, tradície a kultúra ľudí, ale aj náboženstvo. Ženskú krásu reprezentujú v Tróne krásne ženské protagonistky v archaických ľudových krojoch a tuzemský pominuteľný život, popri ženskej kráse symbolizujú aj dukáty, koráliky, korunky, šperky, pokrývky hlavy, čo v dnešnej dobe predstavuje neustálu honbu za slávou, bohatstvom, mocou, popularitou, obdivom, krásou, spoločenským postavením…
Ďalšou skrytou, ale dôležitejšou dominantou v Tróne sú rôzne náboženské, starobylé symboly, ktoré sú votkané do archaického národného kroja a práve tieto nadčasové symboly nás vedú k
duchovnému svetu, k viere a Bohu. Vieru v Boha, Ježiša Krista a anjelov možno vidieť aj cez symboly, ktoré sa nosili a používali v každodennom živote. Trón vo svetskom a duchovnom zmysle predstavuje boj ľudu o moc, t. j. trón. Samotný názov naznačuje, že archaické kroje čerpajú inšpiráciu z kráľovských dvorov a kráľovské koruny symbolizujú svadobné pokrývky hlavy. Na kráľovskom dvore sa okrem rozkoše dostáva do popredia ženská krása, ktorá je hlavnou inšpiráciou pre mnohých umelcov. Zrkadielko, zrkadielko, ktorá je najkrajšia na svete? V mojom stroji času je každá ženská protagonistka najkrajšia a duchovne hodná obsadiť Trón.
Moje fotografie nie sú len odrazom multikulturalizmu a spolunažívania ľudí v týchto oblastiach, nie sú len esteticky krásnymi fotografiami ľudových krojov, ale nesú v sebe hlbšie sublimované posolstvá. Fotografie ukazujú jedinečné spojenie umenia a etnológie, tradície a modernej doby, ako aj historicko-národný medzník v oblasti módneho dizajnu. Predstavuje európske hlavné mesto v duchovnom, historickom, filozofickom a kresťanskom zmysle, ale vedie nás aj k preskúmaniu nášho pôvodu a koreňov. Svojím etnografickým pozorovaním a inštinktom prostredníctvom fantazmagorických fotografov sublimoval túto náhodu do originálneho a jedinečného stvárnenia. Z tohto pohľadu predstavuje Trón novú víziu archaického ľudového odevu.
Z môjho pohľadu Trón stavia proti, ale aj spája dva svety – pozemský a duchovný, cez ktoré sa spolu s alegóriou a metaforou láme a odráža môj filozofický výraz. V popredí si na fotografiách možno niekto všimne len krásne dievčatá či farbu krásnych ľudových krojov, pričom sa určite nájdu aj takí, ktorí cez historické či mýtické postavy uvidia alegórie a sublimované posolstvá, ktoré v sebe nesú. Trón je viacvrstvový symbolický príbeh. Trón presahuje tradíciu do vzdialenej budúcnosti či minulosti. Pri tvorbe Trónu som sa riadil v prvom rade intuíciou a symbolikou. Vybral som archaické ľudové kroje, ktoré ma budú inšpirovať, prostredníctvom ktorých budem môcť vyjadriť svoju víziu, emóciu, dojem. Ľudové kroje nášho regiónu mi slúžili ako pomôcka na vytváranie určitých postáv a rozprávanie rozprávok. A z toho hľadiska by sa malo pozerať na fotografie. V tom je čaro vnímania a interpretácie fotografií.
Máte za sebou skutočne svetové úspechy. Aj pre Slovenské pohľady je veľkou cťou, že na svojich stránkach bude v rámci ROKA ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV – ktorý toho roku vyhlásila Matica slovenská – prezentovať Slováka so skutočne svetovými parametrami. Ktoré z menovaných úspechov považujete za najvýznamnejšie a prečo?
V relatívne krátkom čase som získal až 27 zlatých medailí, 35 strieborných a 47 bronzových medailí na medzinárodných fotosúťažiach v Rusku, vo Francúzsku, v Belgicku, Česku, Gruzínsku, v Čiernej Hore, Bulharsku, Slovinsku, v Chorvátsku, Albánsku, Turecku, na Cypre, v Severnom Macedónsku, v Nikarague, v Indii, na Islande….
Dva roky po sebe som získal prvú cenu poroty na IBEFF festivale etnomode v Rusku, v kategórii módnej fotografie. V Paríži som získal na WPE Photography International Awards prvú cenu poroty za najlepší portrét vytvorený pomocou umelej inteligencie, ako aj tretiu cenu za portrét Márie Magdalény. Vyhlásený som za najúspešnejšieho portrétového fotografa v Česku na medzinárodnom fotosalóne Bohemia v Prahe a vo Vsetíne za najúspešnejšieho fotografa na bienále. V Slovinsku som získal zlatú medailu Fotozväzu Slovinska v kategórii séria a vyhlásený za najlepšieho autora a fotografa na 23. Celjskom foto salóne. Na medzinárodných fotosúťažiach v umeleckej fotografii som získal po dve zlaté medaily v kategórii farebná a čierno-biela fotografia v Belgicku a Gruzínsku.
Naposledy to bolo prvé miesto v Číne z 3018 súťažiacich fotografii. Tam som získal prvú cenu t. j. zlatú medailu za moje videnie portrétu grófky Eržebeth Báthory. V Nanjingu, v južnom hlavnom meste Číny, vo veľkom Art Museume, mi bola udelená zlatá medaile pred otvorením výstavy “Večný duch – fotografická vízia Pavla Surového”. Čína spoznala prvá moje umenie ešte v 2010 roku. Vtedy mi udelili prvú cenu poroty za najlepší brend z 4163 súťažiacich prác zo 60 krajín.
Vo vojvodinskom parlamente bojujete ako politik tiež za práva slovenskej menšiny v Srbsku. V čase, keď sme prišli do Srbska, prebiehali tam pokusy o farebnú revolúciu resp. majdanizáciu. Tieto aktivity sa dejú/diali súbežne aj na Slovensku, čo nepovažujem za náhodu. Ako vnímate tieto snahy destabilizovať spoločnosť na ukrajinský spôsob? V Srbsku si predsa ľudia pamätajú rok 1999, keď vojská NATO bombardovali Belehrad, Nový Sad a v konečnom dôsledku aj zahraničných Slovákov, preto je pre mňa nepochopiteľné, že sa podobné veci dejú aj tam. Srbi teda majú už určitú skúsenosť s tým, čo NATO dokáže a výsledkami politiky „civilizovanej“ Európy a bombardovania slovami V. Havla, „humanitárneho charakteru“. Ako voči týmto manipuláciám bojovať? Prečo sa niečo podobné deje/dialo aj v Srbsku?
Destabilizácia suverénnych štátov je diktovaná z vonka. Vidíme to na príklade Slovenska, Srbska či Maďarska. Silné a suverénne krajiny, ktoré vedia, čo chcú, a majú jasnú pronárodnú politiku, nevyhovujú EU. Sledujeme snahu o násilný štátny prevrat bez volieb, poškodenie ekonomiky a vytváranie závislosti. To my, národniari a matičiari, nesmieme dovoliť.
Slovenská a česká vláda nemali povoliť prelety vojsk NATO pre potreby bombardovania Srbska, lebo tým vystavili aj nás Slovákov žijúcich v Srbsku na milosť a nemilosť. Veľmi sme trpeli. Chceli nás ponížiť a zlomiť. Cela ta propaganda mala za cieľ oslabiť Srbsko a donútiť ku kapitulácii. Srbsko sa nikdy nedá zlomiť, lebo sme krajina slávnych bojovníkov.
Svoje diela ste vystavili aj v Martine, aké máte pocity z tejto výstavy. Čo je podľa vás, kulturologicky povedané, filozofickým jadrom, podstatou slovenskej kultúry? Čím sa odlišujeme od iných európskych a svetových kultúr?
Výstava v Martine dopadla na desiatku. Štátne Slovenské národne múzeum v Martine v Slovenskej republiky je zázračné. Tešil som sa, že si Slováci budú môcť moje fotografie pozrieť paralelne s fotografiami Karola Plicku. Odkaz Karola Plicku je silný. Dominoval celým storočím. Duch Karola Plicka v kontexte 21. storočia sa dá nájsť aj v mojich fotografiách ľudových krojov. Teší ma, že moju výstavu poctili predseda Matice Slovenskej Dr. Marian Gešper, tajomník Matice slovenskej Viliam Komora, ale aj vy Dr. Lukáš Perný ako predseda Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej, známa slovenská herečka, producentka a režisérka, Deana Mária Oľga Horváthová Jakubisková, predsedníčka NRSNM v Srbsku Duška Petrákova, viceprimátor Stanislav Thomka či honorárny konzul Republiky Srbska Mojmír Vrlík. Veľká pocta pre mňa bolo, keď manželka Juraja Jakubiska, známa česko-slovenská diva Deana Mária Horváthová Jakubisková, podala o mojich fotografiách kritický súd a otvorila výstavu Trón v Slovenskom národnom múzeu v Martine.
Rozhovor si budete môcť prečítať na DAV DVA potom, ako vyjde v časopise Slovenské pohľady.
