Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Je dôvod na znepokojenie?…

Koncom prvého januárového týždňa končilo obdobie, kedy bolo možné požiadať o účasť na parlamentných voľbách 2020 zo zahraničia poštou. Propagáciu tejto možnosti sprevádzala kampaň „Srdcom doma“ a zahraničných Slovákov vyzývala na túto formu voľby aj prezidentka Čaputová. Na stránke venovanej tejto kampani sa píše o státisícoch potenciálnych voličov zo zahraničia, čo by bol úctyhodný počet, schopný významne ovplyvniť výsledky volieb.

Vladimíra Mandu to vyprovokovalo k úvahe v statuse na Facebooku, či je správne a či by sme mali dovoliť, aby o zložení zákonodarného zhromaždenia rozhodovali ľudia, ktorí dlhodobo žijú v zahraničí, nepoznajú súčasnú realitu, ani kandidátov, a pravdepodobne ani nebudú znášať dôsledky svojej voľby.

Úvaha Vladimíra Mandu je principiálna a má kvalitatívny ráz. Skúsme sa však na vec pozrieť kvantitatívne, či naozaj zahraniční Slováci môžu byť tým povestným jazýčkom na váhach. V informácii na Hlavných správach sa totiž píše (zdroj MV), že v parlamentných voľbách 2016 volilo zo zahraničia 1 044 voličov a k 9. 1. 2020, teda dva dni pred posledným termínom, evidovali 2 374 žiadostí o takúto formu hlasovania. Je možné, aby za posledný deň dosiahol počet žiadateľov niekoľko stoviek tisíc?

Poznáte Google Trends?

Pre skeptikov, ktorí si myslia, že k takejto informácii sa nemáme šancu dostať, mám dobrú správu. Vlastne nie je, ale Seth Stephens-Davidowitz, dátový analytik a spolupracovník New York Times. Svetovo ho preslávila kniha Everybody Lies (Všetci klamú), kde popisuje, ako je možné veľmi efektívne využiť verejne dostupné nástroje ako Google Trends na získavanie informácií o tom, čo ľudí zaujíma – podľa kľúčových fráz, ktoré vyhľadávajú na internete. Autor napríklad s vysokou pravdepodobnosťou na základe svojich analýz predpovedal víťazstvo Donalda Trumpa nielen v republikánskych primárkach, ale aj vo federálnej voľbe prezidenta.

Pri nasledujúcich analýzach tiež použijeme nástroj Google Trends. Prekvapí, ako jednoducho a elegantne sa môžeme dostať k množstvu údajov. Kvôli svojej univerzálnosti má však aj nevýhodu. Údaje, ktoré prezentuje, neobsahujú absolútne čísla, sú len relatívne a môžeme ich použiť len na porovnávanie. S trochou vynaliezavosti a dôvtipu sa však dostaneme k odpovediam na otázky, ktoré nás zaujímajú.

Odhad počtu voličov zo zahraničia

Na tomto grafe je zobrazený relatívny počet vyhľadávaní výrazu „ako voliť zo zahraničia“ za obdobie posledných piatich rokov. Stupnica je v percentách z maxima. To maximum je v tomto prípade celkom vpravo – dnes (na to obdobie sa pozrieme aj podrobnejšie), čo vzhľadom na vyššie napísané neprekvapuje. Neprekvapuje ani to, že sú dlhé obdobia, kedy je záujem o tento výraz prakticky nulový. Tie prvé lokálne maximá záujmu (zuby) vľavo zodpovedajú minulým parlamentným voľbám 2016 a na pravej strane je viditeľný vzrast záujmu počas posledných prezidentských volieb. Napriek masívnej kampani nie je viditeľný záujem takmer ani dvojnásobný oproti minulým voľbám.

Záver 1: Počet voličov zo zahraničia sa môže počítať na tisíce, ale nie rádovo viac.

.

Poplašné signály

Kampaň „Srdcom doma“ prebieha aj na Facebooku (FB). Stránka hlási desiatky tisíc sledovateľov, no napriek tomu, že najviac stovky ľudí ohlásili, že sa zúčastnia volieb poštou, administrátori FB stránky a aj periodikum SME zverejňujú takéto obrázky počtov voličov z celého sveta:

Médiá vyvolávajú dojem, že volieb sa zúčastní veľký počet Slovákov zo zahraničia a budú voliť dokonca na Islande, v severnom Nórsku, vo Venezuele, Tanzánii, na Kapverdských ostrovoch a na Madagaskare. Krúžky opticky pokrývajú celý svet, no ich celkový počet o málo presahuje 1 000, čo je menej, než oznámilo Ministerstvo vnútra, že eviduje 2 374 žiadostí.

Záver 2: Kampaň „Srdcom doma“ má pravdepodobne za svoj cieľ vyvolať vo verejnosti očakávanie, že korešpondenčných hlasov zo zahraničia bude významný počet.

Prečo to považovať za poplašný signál?

Ústavný súd dodnes (takmer rok) nerozhodol o sťažnosti Štefana Harabina na možnú manipuláciu s výsledkami prezidentských volieb 2019. Keby sa touto sťažnosťou zaoberal a vydal rozhodnutie, v zdôvodnení by zrejme musel uviesť podrobnosti o sčítavaní hlasov, ktoré by vniesli veľa svetla aj do realizácie voľby poštou…

.

Zo zahraničia chcú voliť hlavne študenti a Bratislavčania

Toto je sľúbený graf posledného týždňa pred uzávierkou podávania žiadostí. Je viditeľné, že záujem zrejme neletel do astronomických počtov. Výsledkom podrobnejších otázok, z ktorej časti sveta záujem pochádzal, sme dostali dva výsledky – Česko a Slovensko. V ostatných oblastiach boli príliš malé počty na to, aby sa dal nakresliť graf.

Keď sme sa pozreli podrobnejšie, z ktorých krajov Slovenska pochádzal záujem, Google nám nakreslil len Bratislavu. Ostatné kraje nedávali významné počty.

Keď sme sa chceli pozrieť, kde v najbližšom zahraničí ja najväčší záujem, museli sme použiť výber vyhľadávacích fráz, kde sa aspoň raz vyskytlo slovo „voľby“. Vtedy nám Google nakreslil takéto mapky:

V Česku je to teda hlavne oblasť Prahy a Brna, kde veľa Slovákov dochádza za prácou a štúdiom.

V Rakúsku je to oblasť najbližšie pri slovenských hraniciach, teda môže ísť aj o Slovákov, ktorí pracujú v Bratislave, ale trvalý pobyt majú v Rakúsku.

Záver 3: Pravdepodobne najväčší podiel ľudí, ktorí využijú voľbu poštou, budú občania Slovenska (hlavne z Bratislavy), ktorí sú počas volieb dočasne mimo Slovenska a táto forma pre nich znamená komfort a možnosť zúčastniť sa.

.

Potvrdenie fiktívneho nadhodnotenia záujmu o voľbu poštou

Pri ďalšom podrobnejšom prieskume času, kedy kulminoval záujem o voľby zo zahraničia zistíme zaujímavý údaj. Bolo to v Bratislave 9. 1. okolo 3:00 hodiny nadránom. Vtedy bol záujem minimálne štvornásobný oproti iným lokálnym maximám (tie spravidla boli v čase vysielania večerných správ a tesne po nich) a rádovo vyšší ako kedykoľvek v priebehu pracovného dňa.

Je veľmi pravdepodobné, že tento záujem nie je reálny a že skutočný záujem reálnych ľudí sa nepriblížil k desiatkam a stovkám tisícov záujemcov, ktorých hlásili špecializované portály.

Na ilustráciu tohto záveru prikladáme nasledujúci graf

Ide o porovnanie záujmu o výrazy „voliť zo zahraničia“ so záujmom o samotný výraz „voľby“ počas uplynulého roka, keď sa konali prezidentské voľby. Nie je náznak, že by významný počet ľudí (vzhľadom na celkový počet voličov) mal o takúto formu záujem.

.

Späť na zem

Na záver na odľahčenie posledný graf, ktorý porovnáva za posledné obdobie od 22. 12. 2019 dodnes záujem o výrazy „eshop“ (belasá), „skipas“ (zelená), „voľby“ (žltá) a „volebný program“ (červená).


.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


7 thoughts on “Voľby zo zahraničia – varovné príznaky

  • 13. januára 2020 at 8:42
    Permalink

    Možnosť voľby zo zahraničia, rovnako ako aj viacnásobné občianstvo, sa vo verejnej rozprave predstavuje takmer ako základné ľudské právo – bez akejkoľvek oponentúry, takže človek čo s týmito „právami“ nie je stotožnený si pripadá ako exot.

    Som rád, že v pochmúrnej slovenskej skutočnosti napokon počet takýchto exotov ( s obdobnou argumentáciou proti ) rázne prestrelí štatistickú chybu…

    …aspoň na roveň normálnosti…

    Reply
  • 17. januára 2020 at 10:20
    Permalink

    nechápem prečo má rozhodovať o tom ako budeme žiť na Slovensku občan, ktorý má trvalé bydlisko v zahraničí?!

    Reply
    • 17. januára 2020 at 11:25
      Permalink

      Dida, no preto, aby vyhrala pravica na čele s Čaputovou/ bábkou kapitálu/; občania sadajú na jej mucholapku, lebo je sladká.
      Lenže na mucholapke sa končí, mušky!!!

      Reply
    • 17. januára 2020 at 16:09
      Permalink

      MARIA ADRIANOVA OBCAN INEJ KRAJINY , KDE MA TRVALY POBYT NEMOHOL VOLIT NA SLOVENSKU.
      m. adrianova

      Reply
  • 18. januára 2020 at 5:43
    Permalink

    Tiez som si podal ziadost. A to ze vyhladavania su vacsinou z Bratislavy moze byt tym ze vela ludi v zahranici pouziva VPN tak ako aj ja a vzdy ked dam SK tak ma hodi do Blavy.
    PS: Nie vsetci v zahranici su tupe progresivne bolsevicke ovce.

    Reply
    • 18. januára 2020 at 13:29
      Permalink

      To PS je optimistické, vďaka za to. :-)
      Tá hypotéza o VPN sa mi však nepozdáva ako prijateľné vysvetlenie. Nástroj je totiž Google Trends a suita Google má informácie o polohe z viacerých zdrojov, nielen IP adresy. Veď na základe polohy aj smeruje reklamy a služby.

      Reply
  • 7. februára 2020 at 21:49
    Permalink

    Kedy sa Ústavný súd SR vyjadrí k protiústavnosti volieb poštou?

    V Ústave SR a aj v Zákone o podmienkach výkonu volebného práva sa jednoznačne hovorí, že: „Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním.“.
    A keďže pri procese poštového hlasovania nie je možné zabezpečiť (kontrolovať) či volič vyplnil hlasovací lístok priamo a tajne, tak mi z toho vyplýva, že voľba poštou porušuje oba vyššie spomínané zákony!

    Pred tromi týždňami išlo mejlové upozornenie na porušovanie volebných zákonov Štátnej komisii pre voľby a v kópii aj na Ústavný súd SR. Jeho celé celé znenie aj so zdôvodnením je na stránke http://www.demokracianahlas.sk/udalosti/

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *