Vernisáže výstavy kurátora Dr. Skraka k 80. výročiu oslobodenia od fašizmu sa zúčastnili aj nový predseda NRSR Richard Raši a predseda Matice slovenskej Marián Gešper [FOTOGALÉRIA, VIDEOGALÉRIA, ZOZNAM DIEL]
24. apríla 2025 v raných hodinách bola v kooperácii s Maticou slovenskou, Klubom výtvarných umelcov a teoretikov, SZPB, Spoločnosťou Ladislava Novomeského, Slovenským národným múzeom a pod záštitou nového predsedu NRSR Richarda Rašiho otvorená na bratislavskom hrade výstava výtvarných diel k 80. výročiu oslobodenia s názvom Víťazstvo a odkaz boja proti fašizmu pod kurátorským dohľadom predsedu Klubu výtvarníkov a výtvarných teoretikov, predsedu Výtvarného odboru Matice slovenskej Dr. Ladislava Skraka. Nižšie si môžete pozrieť dve videá súvisiace s výstavou.
Špeciálne pre účely výstavy boli zapožičané diela z galérií a múzeí Slovenska, ale aj Českej republiky. Súčasťou výstavy sú busty, plastiky, fotografie, obrazy a iné umelecké diela slovenských modernistov a neskorých modernistov ako Ľudovít Fulla, Cyprián Majerník, Elena Lazinovská, Jozef Kostka, Klára Patakiová, Ján Kulich, Tibor Bártfay, Teodor Baník, Milan Gašpar, Milan Medúz, Vincent Hložník, Orest Dubay, Karol Kállay, Ladislav Vychodil, František Šesták a mnohí ďalší. Výstavu doplnili aj žijúci autori z prostredia Výtvarného odboru Matice slovenskej ako napr. Emília Hodasová, Brigita Lehoťanová či Stanislav Harangozó a Marta Chabadová.
Záznam z podujatí pripravil redaktor DAV DVA, súčasne predseda Spoločnosti Ladislava Novomeského, symbolicky treba dodať, že súčasťou výstavy bola aj busta Novomeského od Jána Kulicha.
Podujatie uviedla básňou herečka a recitátorka Eva Mária Chalupová, nasledoval príhovor riaditeľa SNM Petra Bartu, kurátora PhDr. Ladislava Skraka, nového predsedu NRSR Richarda Rašiho, tajomníka SZPB RSDr. Zdenka Martona, predsedu Matice slovenskej JUDr. Mariána Gešpera, PhD., MSc. Záznamy z príhovorov sú k dispozícii vo videu nižšie.
Dr. Skrak vo svojom príhovore v úvode zdôraznil, že podujatia s antifašistickou a oslobodeneckou tematikou boli za vlády pánov Matoviča a Hegera cenzurované. Zdôraznil, že ide o jednu z mnohých výstav podobného druhu, ktoré vychádzajú zo stálej expozície v priestoroch SZPB, ale pripomenul aj úspešné podobné podujatie k 80. výročiu SNP na pôde MK SR (POZRI: TASR informuje o výstave HODNOTY A ODKAZ k 80. výročiu Slovenského národného povstania; Výstavu HODNOTY A ODKAZ navštívil predseda Matice slovenskej Dr. Marián Gešper, zaujali ho diela venované Kukorellimu). Výstavu venoval svojmu otcovi a matke. Zdôraznil to, že netreba zabúdať na obrovské obete v Druhej svetovej vojne. Dr. Skrak zaspomínal na výstavu vo Viedni a zaspomínal aj na časy, keď bol R. Raši primátorom Košíc a organizoval výstavu k téme Cyrila a Metoda.
Predseda NRSR vo svojom príhovore poďakoval Dr. Skrakovi, zdôraznil obete Červenej armády, ale taktiež varoval pred falzifikovaním histórie a bagatelizovaním fašizmu. Predseda NRSR Richard Raši výstavu okomentoval nasledovne:
Tajomník SZPB Zdenko Marton zrekapituloval činnosť SZPB vo vzťahu k zachovávaniu pamäti o oslobodzovaní spod fašizmu od pasportizácie pomníkov a pamätníkov, uchovávanie umeleckých predmetov/diel európskeho, pokrokového smerovania výtvarného umenia k problematike povstania a boja proti fašizmu v kontexte Klubu výtvarníkov a výtvarných teoretikov, prezentáciu týchto diel v ďalekom Štrasburgu, ale aj publikačnú činnosť spojenú s knihami PASPORTIZÁCIA, MEMORABILITY či KNIHA PAMÄTI (POZRI: SZPB včera uviedlo Knihu pamäti Jurijusa Trakšjalisa). Zároveň vyzval, aby sa k týmto aktivitám pripojili aj ďalšie galerijné inštitúcie Slovenska.
Napokon sa hosťom prihovoril predseda Matice slovenskej JUDr. Marián Gešper, PhD., MSc. V úvode sa poďakoval za možnosť aktívne sa zúčastniť na výnimočnej výstave v priestoroch starobylého bratislavského hradu, ktorý je zároveň sídlom NRSR. Gešper spomenul posledné boje apokalyptickej vojny na slovensko-moravskom pohraničí, keď zomierali tisíce ľudí v krutej vojne. Gešper poukázal aj na štáto-právny odkaz odboja a povstaleckej národnej rady. Súčasná NRSR je najstarší kontinuálny politický orgán s koreňmi v povstaleckej národnej rade a Vianočnej dohode, pri ktorej stáli aj davisti. Korene slovenskej štátnosti sú teda v povstaní a v Druhej svetovej vojne. Zdôraznil, že Slováci si cenia obetí Červenej armády, a dodal, že počty obetí sa prehlbujú až k 22 miliónom občanov Sovietskeho zväzu. „Pred osloboditeľmi sa musíme skloniť, lebo nás zachránili v poslednej chvíli. Ako vieme, pangermanizmus a nacizmus mal teda veľké plány so svetom, ale tieto plány boli zločinné. Mňa teší, že matičiari, pracovníci a funkcionári sa zúčastnili SNP, niektorí boli aj v povstaleckej SNR a účastnili sa oslobodzovania Slovenska…“ dodal Gešper a pozval účastníkov na vyznamenávanie 12 matičiarov, ktorí sa zúčastnili SNP, čo sa uskutoční 7. mája na matičnom nádvorí v Martine.
Záverom vyzval Dr. Skrak na prípitok. Nasledovala komentovaná prehliadka diel Dr. Skrakom po boku delegácie Matice slovenskej a predsedu NRSR Rašiho. Podujatia sa zúčastnili aj matiční výtvarníci a výtvarníčky ako Marta Chabadová, Brigita Lehoťanová, Stanislav Harangozó, Emília Hodasová, Mária Molčanová, Jana Koštiaľová a ďalší.
Článok budeme aktualizovať o bližší report. Nižšie video, fotogaléria a bulletin.
TEXTY Z BULLETINU
Víťazstvo a odkaz boja proti fašizmu vo výtvarnom umení, príhovor predsedu Klubu
a kurátora výstavy PhDr. Ladislava Skraka
Slovenské výtvarné umenie má svoju vnútornú diferencovanosť v téme Povstania a oslobodenia Slovenska. Týka sa to jednak pomníkov a pamätníkov na pamätných miestach týchto udalostí, ale tiež námetových vrstvení. Začína najmä podnetom a zobrazením osobnosti Jána Nálepku, ktorý sa stal ako jediný už v čase 2. svetovej vojny Hrdinom Sovietskeho zväzu. Naša výstava ho pripomína pozoruhodným artefaktom, porcelánovou vázou s portrétom hrdinu, ktorý rodičom darovalo mesto Ovruč v polovici 50-tych rokov. Okrem Júliusa Nemčíka, ktorý ilustroval literárne a memoárové predlohy /Miloš Krno, V. Šalgovič/ v období záveru 50-tych rokov vznikol symbolický pomník v Ovruči doplnený vynikajúcou portrétnou bustou sochára Pavla Bána. Nadviazali naň v pomníkovej tvorbe Ján Kulich
a v portréte Teodor Baník, v maľbe František Šesták.
Vývinovo boli však na počiatku sovietski inžinieri architekti, ktorí už v období rokov 1944-1945 vytvorili rozsiahly súbor architektonických pomníkov a pamätníkov, jednak ako súčasti cintorínov, ale aj samostatných, symbolických diel. Iba v súčasnom období sa pokročilo vo výskume autorov a typológie diel, a to v súvislosti s pamiatkovou obnovou, ale aj „bojom“ proti choromyselným aktivitám, ktoré mienia siahať najmä na symboly. Ide o dobové symboly tried, z ktorých žltá päťcípa hviezda je symbolom inteligencie. Tento typ diel sa vyskytuje v dosahu pôsobenia 2. a 4. ukrajinského frontu. Azda ten najkrajší je v Banskej Bystrici a pokročilo sa aj v zisťovaní autorstva týchto vzácnych pamiatkových objektov /Vajnštejn, Tyčinin, Gurjanov, atď./.ň
Ďalšia vrstva, a vrchol vývinu zároveň, to je Dukla a Slavín. Ale týka sa to aj cintorínov vo Zvolene. Išlo o záver 50-tych a začiatok 60-tych rokov 20. stor., pričom hodnoty týchto memoriálov znamenali aj iniciatívy a mená autorov ako Josef Grus, Ján Kulich, Ján Svetlík, Alexander Trizuljak, Ladislav Snopek, Rudolf Pribiš. Nadväzovalo sa na tie geniálne inociatívy, ktoré znamenalo meno sochára Jozefa Kostku /Pomník Červenej armády, Hviezdoslavovo nám. v Bratislave/. No a do témy vzápätí vstupujú rodiaci sa maliari monumentalisti, zhodou okolností obaja niekdajší príslušníci 1. čs. armádneho zboru Ludvíka Svobodu – Ladislav Gandl a Karol Drexler. Vstupný exkurz patrí sa zavŕšiť menami tých, ktorí sa venovali téme – v maľbe Vincent Hložník a Ferdinand Hložník, Ján Ilavský, a samozrejme aj v grafike – Orest Dubay, Ľudovít Fulla, Vincent Hložník, Albín Brunovský. A pripomeňme množstvo kvalitných ilustrátorov. Skvelý dovätok týchto iniciatív, to je Alej hrdinov na Dukle. Vynikajúceho súboru potrétov a bust sa zhostili sochári Ján Kulich, Alexander Trizuljak, Arpád Račko a Ladislav Berák.
Pri prezentovaní a popularizovaní, ale najmä poznávaní tohto vzácneho historického a vynikajúceho umeleckého odkazu sme pokročili na báze knižných publikácií. Jednak vo voľnej edícii Memoriabilita/Spomienky 1. a 2., ako aj Pasportizácia pomníkov a pamätníkov SNP a oslobodenia Slovenska. Napomohli sme tiež spracovaniu a uvedeniu do života mimoriadne hodnotného kompendia Kniha pamäti Slovensko, ktoré vznikalo na základe diplomatických aktivít a odborej práce litovského vojenského historika Jurijusa Trakšjalisa.
Príhovor predsedu SZPB
V rámci osláv 80. výročia Slovenského národného povstania, iba nedávno, v auguste až októbri minulého roku sme v reprezentačných priestoroch Dvorany Ministerstva kultúry SR vzdali našu úctu a pripomenuli nielen slávnu udalosť našich národných dejín, ale aj konkrétne námetové, dejové portrétne a ideové podoby dejinnej udalosti. Dnes nadväzujeme na tieto umelecké vrstvenia a historické podnety, keďže iba ďalší vývin, oslobodzovanie Slovenska Červenou armádou, Rumunskou kráľovskou armádou a 1. československým armádnym zborom priniesli to vykúpenie ujarmeného ľudu Slovenska spod nadvlády teroru, fašizmu a vojny.
Ide tentoraz o oslobodenie, o oslobodzovanie Slovenska. Aj tu je späté s pomníkmi a pamätníkmi na miestach krutých a víťazných bojov, na mnohých pamätných miestach našich miest a obcí. Medzičasom sme vykonali mnoho pre hlbšie poznanie tohto dejinného odkazu, a to navzdory všetkým tým, ktorí nám namiesto pomoci podsúvajú svoje zlomyseľné vízie a bránia v plnej miere osláviť naše spoločné víťazstvo nad fašizmom a neľudskosťou.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov rád napomohol vzniku ojedinelých a vzácnych publikácií, ktoré ako Memoriabilita/Spomienky hlboko načreli do vývinu spoločenských a umeleckých tradícií boja proti fašizmu. Pripomenuli odkaz najvýznamnejších a nezabudnuteľných osobností a predstaviteľov týchto tradícií. Osobitne to platí o výtvarných osobnostiach – maliaroch, sochároch, grafikoch a architektoch, ktorí sa vynikajúco zhostili svojej mravnej povinnosti a vytvorili diela a sformovali základ tradície, ktorá značne prispela európskemu významu a pokrokovému smerovaniu slovenského výtvarného umenia. Náš Klub výtvarných umelcov a teoretikov vykonal mnoho pre prezentovanie a oživenie tohto umeleckého odkazu. Považujeme za vhodné a potrebné, aby sa k týmto snahám pripojili aj ďalšie, najmä galerijné a múzejné inštitúcie Slovenska. Pokročili sme tiež v historickom a umenovednom spracovávaní, v pasportizácii pomníkov a pamätníkov k téme Slovenského národného povstania a oslobodenia. A to dokonca v medzinárodnom meradle. Tak ako sme úspešne obstáli v prostredí Európskeho parlamentu v Štrasburgu, tak sme napomohli vzniku kompendia Kniha pamäti – Slovensko, ktorá súborne prezentuje predovšetkým pamiatkový výtvarný fond pomníkov a pamätníkov venovaný cintorínom, hrobom, pamiatkovým objektom padlých príslušníkov Červenej armády na našom území. Napriek povahe nášho Zväzu, ktorá je organizáciou dedov, starých otcov a otcov, považujeme za svoju morálnu povinnosť venovať sa tejto závažnej výchovnej práci, aby sa nestratili a aby sa uskutočňovali aj naďalej tie ideály, ktoré znamenala porážka fašizmu a víťazstvo v 2. svetovej vojne. Stále nám ide o ľudskosť a mier. O hodnoty života mladej generácie.
Doc., RSDr., PhDr. Viliam Longauer, CSc. predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov
Príhovor predsedu Národnej rady SR p. Richarda Rašiho do bulletinu-katalógu výstavy
Víťazstvo a odkaz boja proti fašizmu venovanej 80. výročiu oslobodenia Slovenska
Tak ako nad hrobmi padlých vojakov a dôstojníkov Červenej armády na bratislavskom Slavíne aj tentoraz, v spojitosti s významným umeleckým a historickým podujatím, ktoré otvárame dnes na pôde bratislavského Hradu, považujem si za česť a vážnu intelektuálnu a mravnú povinnosť uctiť si pamiatku padlých a hrdinov víťazného protifašistického boja. Aj pri tejto príležitosti patrí sa pripomenúť, že vďaka nim sa vrátila na Slovensko sloboda a mier. Naozaj platí vážna historická pravda – na Slavíne sú náhrobky 6 845 vojakov Červenej armády. Historická pravda je len jedna. Majme k nej rešpekt, bráňme ju a šírme pri formovaní vedomia najmladších generácií. Nedopusťme, aby sa opäť prebúdzali ideológie, ktoré vyrastajú z koreňov zla a zaplavujú spoločnosť trpkými plodmi nenávisti. Vidíme mnohé snahy o prepisovanie dejín, o ich účelové prekrucovanie a poľudšťovanie fašistickej ideológie. Nemožno popierať masové vyvražďovanie, koncentračné tábory či do tla spálené dediny, akými boli napríklad Ostrý Grúň či Kľak.
O tom všetkom svedčia diela popredných slovenských výtvarných umelcov – pomníky a pamätníky na mnohých pamätných miestach Slovenska. Bolo by rovnako neúctou k umeleckému odkazu a dielu takých osobností ako Orest Dubay, Ladislav Snopek, Vincent a Ferdinand Hložník, Ján Kulich, Jozef Kostka, Ľudovít Fulla, Mária Medvecká, Arpád Račko, Elena Lazinovská, Dagmar Rosulková, Klára Patakiová, Tibor Bartfay, atď. atď., ak by sme tieto hodnoty zlomyseľne skrývali po depozitoch galérií a múzeí a zanedbali, zanedbávali naše povinnosti vychovávať nie pseudo-hodnotami a derivátmi, ale skutočnými dejinami a vrcholnými hodnotami. Práve diela týchto umelcov a umeleckých tradícií nesporne súvisia s dejinným odkazom skutočnej tragédie 2. svetovej vojny, a najmä víťazstvom ľudskosti a mieru nad zvrhlosťou a barbarstvom fašizmu.
Ak by sa podarilo na východ od našej vlasti dosiahnuť mier ešte v tomto roku, kedy si pripomíname 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny, nieslo by to silnú symboliku a nádej pre všetkých ľudí v Európe. Politika, dejiny a umelecké posolstvá si vyžadujú najmä hlboké princípy a svoju česť. Volajú aj po oprávnenej sláve v našich pokrokových, protifašistických tradíciách. Týka sa to aj súčasných konfliktov a ťažení v európskych pomeroch a snaženiach. Budeme musieť ešte veľa vykonať, aby sme prekonali militaristické a neúctivé prístupy v povedomí Európy a jej inštitúcií. Slovensko má právo na svoje protivojnové záujmy a ideály. Naozaj je našou povinnosťou pripomínať, že naša vlasť je skutočnou kolískou demokracie a má svojich nezabudnuteľných hrdinov – boja proti fašizmu, boja za demokraciu a pokoj v súžití národov. Nádej je našou povinnosťou.
Matičiari a národovci v boji proti fašizmu – príhovor predsedu Matice slovenskej
JUDr. Mariána Gešpera venovaný otvoreniu výstavy Víťazstvo a odkaz boja proti fašizmu
Najstaršia národná a kultúrna ustanovizeň Slovákov nezabudla pomyselne na svoje deti, statočných matičiarov, ktorí sa s odvahou zapojili do odboja proti nemeckému nacizmu i pangermanizmu počas druhej svetovej vojny a obetovali v boji za národ to najcennejšie. Domáceho protifašistického odboja sa zúčastnili stovky matičiarov a to od radových členov, cez regionálnych funkcionárov miestnych odborov až po vedeckých pracovníkov MS v Martine. Koniec koncov Matica slovenská a samotné mesto pod vtedajším názvom Turčiansky Svätý Martin sa nachádzali v jednom z centier odbojového hnutia. Burcovali Chalúpkovým Mor ho!
Medzi nimi boli najvýraznejšími postavami Ján Štefánik, synovec generála Milana Rastislava Štefánika, pracovník Členovského oddelenia Matice slovenskej, po vojne tajomník MS, ďalej spisovatelia Július Barč-Ivan a Ján Bodenek, sociológ a spisovateľ Alexander Hirner, teatrológ Ivan Turzo-Nosický, bibliograf Pavol Halaša, knižný grafik Dušan Šulc; so skupinou udržiavali úzke kontakty aj kultúrny historik Anton Augustín Baník, redaktor Pravidiel slovenského pravopisu, a matičný ústredný tajomník Ján Marták (po 2. svetovej vojne správca MS), pričom každý mal svoje konšpiratívne úlohy.
Ďalší sa angažovali v Slobodnom slovenskom vysielači v Banskej Bystrici ako v budúcnosti známa slovenská herečka Naďa Hejná (vnučka národovca z 19. storočia Ambra Pietora), spisovateľka Mária Rázusová-Martáková, literárny a divadelný kritik František Oktavec, ale aj rozhlasoví pracovníci Ladislav Sára, Ivan Ďurička a Eduard Bulla. Iní matičiari na čele s Andrejom Bagarom založili Frontové divadlo. Najviac matičiarov pôsobilo v redakciách povstaleckých novín a časopisov, pričom k povstaniu sa pridala i celá redakcia martinských Národných novín. Vo verejnosti nie je veľmi známe, ale legendárny partizánsky veliteľ Viliam Žingor bol taktiež aktívnym členom Matice slovenskej. Matičná povstalecká aktivita bola činná vo všetkých regiónoch Slovenska, ale dokonca aj v zahraničí. Isto bude veľkým prekvapením, že veľký rodák zo Spiša – slovenský kapitán Ján Nálepka bol členom Matice slovenskej a v jeho knižnici dodnes zachovanej v rodných Smižanoch nájdeme množstvo matičnej literatúry. V Povstaní bojovali ďalšie slovenské osobnosti, ktoré sa po vojne stanú veľmi známe v kultúre, ale aj slovenskej politike. Za všetkých treba spomenúť predsedov MS a slovenských spisovateľov Ladislava Novomeského, či Vladimíra Mináča.
Aj výtvarné dejiny Matice majú svoje osobnosti – po oslobodení a neskôr pôsobil ako jej podpredseda národný umelec Fraňo Štefunko. Autor mnohých pamätníkov Povstania a oslobodenia Slovenska, a samozrejme aj osobností na martinskom Národnom cintoríne.V čase boja proti fašizmu pôsobil ako veliteľ protileteckej obrany Martina. Dagmar Rosulková, slávna slovenská keramikárka, spolu s manželom ako vlastníci Martinského pivovaru napomáhali pri prípravách a v čase ozbrojeného vystúpenia slovenského ľudu.
Čo robí Matica dnes? Spolu so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov a Klubom výtvarných umelcov a teoretikov má za sebou pozoruhodné výstavy k výročiam doma a v zahraničí. Výnimočné sú divadelné sekvencie z odkazu pokrokových národných dejín. Napomohla Klubu výtvarných umelcov a teoretikov pri vydaní vzácnych Memoriabilít/Spomienok 1. a 2 a vydala kompendium Bojovali za našu slobodu. Aj v pomníkovej a pamätníkovej tvorbe sa nezabudlo na osobnosti slovenskej kultúry a boja proti fašizmu: Dr. Cyrila Daxnera, Laca Novomeského, Ivana Horváta, Ľudovíta Kukorelliho, Ivana Kononoviča Baľutu.
Fotografie B. Balogh, L. Perný, fb R. Raši
Zoznam diel na výstave
Víťazstvo a odkaz boja proti fašizmu k 80. výročiu oslobodenia Slovenska
Výstavné priestory Slovenského národného múzea pod Čestným nádvorím Bratislavského hradu
24. apríl – 25. máj 2025, denne s výnimkou utorka od 10.00 do 18. 00 hod.
___________________________
Jozef BALÁŽ:
Partizánka – z cyklu Partizáni, litografia 1964, 32, 7 x 27, 4 cm
Teodor BANÍK:
1/ Kapitán /brigádny generál In memoriam/ Ján Nálepka, patinovaná sadra, v. 60 cm
2/ Padol, epoxid 70-te roky, v 70 cm
3/ Alexander Dubček – portrét, leštená žula – bronz 2002, v. 52 cm
4/ Medaila Alexander Dubček, 1921 – 1992 /Ani sebaväčšia moc nepretrvá, ak nemá mravné zázemie – A. Dubček/, striebro 1996, Ø 60 mm
Tibor BÁRTFAY:
Mučeník zo Salaspiľsu, kameň-epoxid 1984
Štefan BOBOTA:
Hliadka v skalách, olej 1974
Slavomír BREZINA:
Čs. armádny zbor v Buzuluku, cyklus SNP III., komb. technika 1979, 70 x 100 cm
– majetok Ministerstva kultúry SR, MK 708
Albín BRUNOVSKÝ: Smršť / Trúchliaci/, litografia – z Albumu grafík k 20. výročiu Slovenského národného povstania, august 1964, signované ceruzkou a číslované 86/200
Orest DUBAY:
1/ Hliadka, drevoryt 1954
2/ – 4/ Ilustrácie k dielu V. Mináč: Generácia, linorez 1973,á 26, 7 x 17 cm
5/ Dukla, grafický list z cyklu Červená zástava, linoryt 1977, 34, 8 x 34, 7 cm
6/ Slavín, grafický list z cyklu Červená zástava, linoryt 1977, 34, 8 x 34, 7 cm
Marcel DÚBRAVEC: Alej smrti, farebná suchá ihla a akvatinta 1975
Alexander ECKERDT:
Partizán na koni, linorez – z Albumu grafík k 20. výročiu Slovenského národného povstania, august 1964, signované ceruzkou a číslované 86/200
Ľudovit FULLA:
1/ Poslovia mieru, farebný linoryt 1959, 33, 1 x 40 cm
2/ Dedina za Povstania, kolorovaný linorez – z Albumu grafík k 20. výročiu Slovenského národného povstania, august 1964, signované ceruzkou a číslované 86/200
Milan GAŠPAR:
1/ Odkazy (podpisy partizánskych veliteľov – gen. Valjanskij, gen. Zeman, atď.), smalt 1976,
∅ 68 cm – dar autora Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov
2/ Slovenské národné povstanie, smalt 70-te roky, ∅ 68 cm
Viera GERGEĽOVÁ:
Za mŕtvym partizánom, igelit – z Albumu grafík k 20. výročiu Slovenského národného povstania, august 1964, signované ceruzkou a číslované 86/200
František GIBALA:
Návrat do vyvraždenej obce – pomník SNP v Tokajíku, odliatok z r. 1974, bronz, 86 x 44 cm, majetok GMB B 1 206
Ľudovít GOGA:
Pomník Slovenského národného povstania v Skýcove – štúdia, patinovaná sadra 1954,
v. 77 cm – dar autora Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov
Ladislav GUDERNA:
Lúčenie, litografia 1954, signované ceruzkou, číslované 112/200, 28 x 22 cm
Stanislav HARANGOZÓ:
1/ Za svetový mier I., pastel-akryl 2023, 61 x 43 cm
2/ Za svetový mier II., pastel-akryl 2023, 61 x 43 cm
3/ Asi posledné zvonenie,akryl 2025, 70 x 100 cm
4/ Májová, olej-akryl 2025, 100 x 70 cm
5/ Padajúca čierna, akryl 2024, 100 x 70 cm
6/ Lúč nádeje, akryl 2024, 110 x 150 cm
Ferdinand HLOŽNÍK:
1/ Zvíťazili, tempera 1974, 90 x 65 cm
2/ Pochod/Slovenské národné povstanie, tempera 1974, 90 x 65 cm
Vincent HLOŽNÍK:
1/ Prosba, z cyklu Oslobodenie, drevoryt 1954
2/ Útok, z cyklu Oslobodenie, drevoryt 1954
3/ Bol máj a kvitli kvety, z cyklu Oslobodenie, drevoryt 1954
4/„Lebensraum“, z cyklu Oslobodenie, drevoryt 1954
5/ Jar, z cyklu Oslobodenie, drevoryt 1954
6/ Útok, z cyklu Oslobodenie, drevoryt 1954
7/ Prosba, z cyklu Oslobodenie, drevoryt 1954
8/ Plamene /V útoku/, z cyklu Oslobodenie, drevoryt 1954
9/ Sila, z cyklu Oslobodenie, drevoryt 1954
10/ „Viktória“, z cyklu Oslobodenie, drevoryt 1954
11/ Odpočinok Červenoarmejcov pri Váhu, z cyklu Oslobodenie,
drevoryt 1954
14/ Zápas, litografia – z Albumu grafík k 20. výročiu Slovenského národného povstania, august 1964, signované ceruzkou a číslované 86/20014/ Vojna – autorský výtlačok, drevorez 1974, 70 x 100 cm
15/ – 16/ Apokalypsa I.- II., lepty 1986, á 70 x 80 cm – majetok Ministerstva kultúry SR,
MK 1363-6415/ Malá Apokalypsa I., olej 1995
17/ Malá Apokalypsa I., olej 1995
18/ Malá Apokalypsa II., olej 1995
Zuzana HLOŽNÍKOVÁ:
1/ Jazdec, lino 2018
2/ Námesačný, lino 2024
Emília HODASOVÁ: Poďme spolu lietať, kombinovaná technika, 50 x 60 cm
Marta CHABADOVÁ:
1/ Poď so mnou, olej 2015
2/ Zimná hora I., olej 2018, 100 x 100 cm
Ján ILAVSKÝ:
Do boja, olej 120 x 96 cm – majetok Ministerstva kultúry SR, MK 9
Ľudovít ILEČKO:
1/ Plagát k 1. výročiu oslobodenia Bratislavy
2/ Kpt. Ján Nálepka, kresba tušom 1977, 37 x 23 cm – majetok Ministerstva kultúry SR,
MK 40
Jozef JANKOVIČ:
1/ Víťazný oblúk II., serigrafia 1970, 65 x 49 cm – signované a číslované – 4/30
2/ Veľké stretnutie figúry s epicykloidou I., serigrafia 1979, 81 x 62, 5 cm
František JURÍK:
Slovenské národné povstanie II., Utrpenie matere, artprotis 1972, 130 x 107 cm
Karol KÁLLAY:
1/ – 3/ Súbor umeleckých fotografií – pamätné miesta Slovenského národného povstania I.- III., čierno-biele fotografie 1993, á 25 x 55 cm
4/ – 6/ Súbor umeleckých fotografií – pamätné miesta Slovenského národného povstania IV.-VI., čierno-biele fotografie 1993, á 25 x 55 cm
Jozef KANYUK:
1/ Židovská madona, olej 2015
2/ Modlitba za prenasledovaných, olej 2015
Alex KEIL/Šándor ÉK – maďarský výtvarník pôsobiaci v období 2. svetovej vojny v Moskve: Sovietsky vojnový plagát z obdobia Slovenského národného povstania – faksimile Ivan Galamboš
Ľubomír KELLENBERGER:
Jar 1945, litografia – z Albumu grafík k 20. výročiu Slovenského národného povstania, august 1964, signované ceruzkou a číslované 86/200
Alexej Alexejevič KOKOREKIN:
To očakáva fašistickú hydru /To budet s fašistskym zverem!/, vojnový plagát
Jozef KOSTKA:
1/ Na úteku, olej okolo 1944, 83, 5 x 107 cm – majetek Galérie Jozefa Kostku
2/ Štúdia hlavy partizána k Pomníku SNP v Partizánskom, bronz 1946, v. 25 cm
– majetok Galérie Jozefa Kostku
3/ Pochod partizánov (Ústup do hôr), bronz 1947, v. 34 cm
4/ Ústup do hôr – Pohreb partizána, bronz 1966, v. 38, 5 cm – majetok
Galérie Jozefa Kostku
Ján KULICH:
Ivan Stepanovič Konev, epoxid 1979, v. 75 cm
Ludvík Svoboda – busta, hydronálium 1981, v. 71 cm
Ladislav Novomeský – portrét, bronz 1982, v. 52 cm
Gustáv Husák – portrét, drevo-epoxid začiatok 80-tych rokov, v. 56 cm
Elena LAZINOVSKÁ:
1/ Partizánka Jana, olej 1973, 43 x 28 cm – dielo získalo Grand prix v Lyone v roku 1976
2/ Holubica mieru, gvaš 1975, 75 x 95 cm – majetok Ministerstva kultúry SR, MK 639
Brigita LEHOŤANOVÁ:
1/ – 2/ Iné symboly, farebné fotografie 2024, á 50 x 30 cm
3/ Kytice, farebná fotografia 2025, 50 x 30 cm
Milan LUKÁČ:
Kozáci, drevo 1987, v. 50 cm – majetok Ministerstva kultúry SR, MK 1 433
Oto LUPTÁK: Ľupča, lept a suchá ihla 1983
Cyprián MAJERNÍK: Utečenci, litografia 1944
Milan MEDÚZ: 1/ Zažali sme vatru pod Urpínom (Laco Novomeský), olej 2000, 60 x 48 cm
2/ Nedokončená kronika – V. Clementis, symbolický portrét – akryl 2001, 50 x 68 cm
Július NEMČÍK:
1/ Krajina pri Habure, komb. technika 1963, 28 x 80 cm – majetok rodiny Štetinovcov
2/ Poddukelská krajina II., komb. technika 1975, 30 x 87 cm
– majetok Ministerstva kultúry SR, MK 186
Ján ONDRISKA:
1/ Protest proti násiliu, majetok Ministerstva kultury SR, MK 179 /MK 505/
2/ Partizánska hliadka, majetok Ministerstva kultúry SR, MK 181
Mikuláš PALKO:
Na stojke /SNP/, patinovaná sadra 1974, 62 x 45 cm – majetok Ministerstva kultúry SR, MK 154
Klára PATAKIOVÁ:
1/ Návrh na pamätník SNP v Nemeckej, 1959, bronz, v. 96 cm, majetok GMB B 1 325
2/ Deň víťazstva – 9. máj 1945 – epoxid 80-te roky 20. storočia, v. 151 cm – š. 119 cm
– hl. 81 cm – dar umelkyne Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov
Jarmila PAVLÍČKOVÁ:
Žukov – portrét, olej zač. 80 – tych rokov, 90 x 80 cm
– majetok Ministerstva kultúry SR, MK 711
Rudolf PRIBIŠ:
1/ Medailón z dverí obradnej siene Pamätníka Červenej armády na Slavíne v Bratislave
– štúdia, drevo-sadra 1958-59
2/ Vítanie osloboditeľov, 1977 – majetok Ministerstva kultúry SR, MK 393
3/ Oslobodenie Bratislavy, 1976 – majetok Ministerstva kultúry SR, MK 394
Milan RAŠLA:
1/ Pád, akryl 1991, 220 x 112 cm
2/ Cesta, komb. technika 2008 – 49 x 69 cm
3/ Pocta vtákom, komb. technika 2008, 69 x 49 cm
Vojtech REMEŇ:
Karol Šmidke – busta, epoxid 1979, v. 41 cm
Peter REPKA /faksimile Stanislav Mikuš/:
Jozef Gabčík, štúdia Pamätníka J. Gabčíka v Rajeckých Tepliciach, patinovaný odlievaný akrystal 2014/2020, v. 52 cm
Dagmar ROSULKOVÁ:
1/ Holubička na vajíčku, farebná keramika – šamot 1974, majetok Slovenskej národnej knižnice, evid. č. PL 602, prír. č. 69/1997
2/ Bratislava mierová – majetok Ministertva kultúry SR, MK 756
3/ Žena mieru, majetok Ministerstva kultúry SR, MK 475
Ivan SCHURMANN:
1/ Zbojnícke piesne I., linoleoryt 1975, 56 x 41 cm
2/ Zbojnícke piesne II., linoleoryt 1975, 56 x 41 cm
Antonín SMAŽIL:
Krvavá kóta /Kóta 534/, akvarel 1988, 33 x 85 cm
Ladislav SNOPEK:
1/ Partizán, epoxid-bronz – začiatok 60-tych rokov 20. storočia, v. 55 cm
2/ Štúdia motívu vztýčených pušiek, víťazný návrh zo súťaže na Pamätník Slovenského národného povstania v Bratislave, hydronálium 1972, v. 35 cm, š. 40 cm
3/ Kapitán – partizán, epoxid 1979
Ladislava SNOPKOVÁ:
Národný hrdina Mirko Nešpor – portrét, epoxid 1973-1974, v. 50 cm
Július SZABÓ:
Pozdravenie slnka, drevoryt – z Albumu grafík k 20. výročiu Slovenského národného povstania, august 1964, signované ceruzkou a číslované 86/200
František ŠESTÁK:
1/ Ladislav Novomeský, olej 1981-83, majetok Slovenskej národnej knižnice, evid. č. O 896, prír. č. 72/1984
2/ Ján Nálepka, olej 1985, majetok Slovenskej národnej knižnice, evid. č. O 1017, prír. č. 88/1985
Eva TRIZULJAKOVÁ:
Pád – Sonet XIV., artprotis 1981, 135 x 70 cm
Ladislav VYCHODIL:
Výtvarný návrh scény: Dnes ešte zapadá slnko nad Atlantídou, Štátne divadlo v Ostrave,
komb. technika začiatok 60-tych rokov 20. stor., 43 x 56 cm
Imro WEINER-KRÁĽ: Ústup do hôr, drevorez – z Albumu grafík k 20. výročiu Slovenského národného povstania, august 1964, signované ceruzkou a číslované 86/200
Ľubomír ZELINA: Hlava – Dravec, olej 1994, 130 x 100 cm
Ernest ZMETÁK: Pietny portrét – Ján Medvec z Tokajíka, olej 1972, 92 x 65 cm. – majetok Ministerstva kultúry SR, MK 151
Váza s portrétom Jána Nálepku, porcelán /nápis v ruštine – Veliteľ československého partizánskeho oddielu, Hrdina Sovietskeho zväzu Ján Nálepka (Repkin) a dedikačný nápis v ruštine – Rodičom hrdinu od pracujúcich mesta Ovruč, august 1955/, porcelán 1955, v. 28 cm a Ø 12, 5 cm – majetok Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi evidovaný pod. č. 31/83/660
Archiválie poskytnuté z fondov Archívu mesta Bratislavy, listovky a plagát z roku 1945
Originály výtvarných diel z fondov Galérie mesta Bratislavy
– výberová fotodokumentácia
Sovietske vojnové plagáty z obdobia Slovenského
národného povstania – faksimile Ivan Galamboš
Atribuovaní autori:
1/ Viktor Borisovič Korecký
2/ Alex Keil /Šándor Ék – maďarský výtvarník pôsobiaci v období
2. svetovej vojny v Moskve
________________________
Pozn.:
Niektoré diela neboli vystavené z inštalačných dôvodov
Viktor Borisovič Korecký
Alex Keil /Šándor Ék – maďarský výtvarník pôsobiaci v období
2. svetovej vojny v Moskve
Sovietske vojnové plagáty z obdobia Slovenského
národného povstania – Zahrdúsme …, Bojová jednota …,
faksimile Ivan Galamboš
Alexander VIKA:
Škice a štúdie k pomníkom a pamätníkom Slovenského národného povstania, I. – III., kresby, lavírované kresby
