Slovo… jeden zo základných elementov ľudského dorozumievania sa. Má svoju silu. Donúti ťa radovať sa, smiať sa, ale i plakať. Má v sebe pozitívne i negatívne emócie. Ak sa s ním nenarába obozretne môže ťa zraniť. Je nosičom informácií dobrých, zlých, vzbudzuje vášne, učí ťa milovať, ale i nenávidieť. Jeho hodnota a sila spočíva v umení skladať ho do viet. Pozitívnych, ľudských, hodnotných, spájajúcich ľudí vo viere v dobro. Bolo stvorené ako prostriedok dorozumievania sa a porozumenia medzi ľuďmi.
Pamätáš sa ešte na prvé slovo svojho dieťaťa? A pamätáš sa ešte na detský prejav, čo ti chcelo povedať, keď ešte nevedelo hovoriť? Bol to prejav lásky, hľadania opory, pomoci, dôvery, spokojnosti, úprimnej detskej čistoty. Áno prvé slovo bolo väčšinou mama. Mama, strážkyňa rodinného kozuba a rodinného šťastia. Ochrankyňa života. Viedla tvoje prvé kroky, učila ťa láske k všetkému pozitívnemu čo je okolo teba. Človek, ktorý sa vie obetovať pre šťastie svojich detí. Posiela ťa do života a úzkostlivo sleduje tvoje kroky. Je šťastná, keď vidí, že kráčaš po správnej ceste. Raduje sa, keď sa ty raduješ. Plače, keď ty plačeš. Mnohokrát to ale nevidíš.
A cesta je kľukatá. Má mnoho zákrut, križovatiek a nástrah. Pokračovať ďalej po tej správnej ceste býva často problém. Mnoho ľudí z tej cesty skĺzne na tú nesprávnu. Ľudia sa na tých cestách stretávajú. Ovplyvňujú sa navzájom komunikáciou, slovom, myšlienkou. Na počiatku cesty však všetci začínali z jedného bodu plného lásky. Čo sa stalo na tých cestách počas ich púte, že sa mnohí zmenili? Bol to osud? Nástrahy života? Mnohí sa zmenili až tak, že začali u nich prevažovať iné hodnoty. A tiež emócie. Negatívne. Prečo sa počas ich putovania láska a dobrota stratila? Akú spoločnosť vytvorili ľudia, ktorí dopustili, že ľudské ideály o krásnom svete, o láskavých usmiatych ľuďoch, ktorí si navzájom pomáhajú na svete, v živote počas ich púte sa stratili?
Silné slová ako láska, šťastie, hrdosť na seba, rodinu, vlasť, mier na svete i v duši sú potláčané do úzadia. Slovo. Vrátim sa k nemu. Okrem svojho pôvodného významu má aj silu odporu. Odporu proti vojne, znásilňovaniu ľudskej duše, odporu voči manipulácii, voči neprávosti, potláčaniu slobody, ovládania myslenia slobodného človeka. Takéto slovo je obrancom ľudskej podstaty a bytia. Slovo sa rodí v človeku. Stáva sa z neho veta, myšlienka. Nosič neviditeľnej energie. Vypovedaná myšlienka znásobuje svoju energiu. Pôsobí na iných ľudí. Na mnohých len podvedome. Hľadá si svojho príjemcu. Niekedy aj stovky kilometrov ďaleko. Často si to neuvedomujeme, ale prenos myšlienok na diaľku existuje.
Sila pozitívneho, ale aj negatívneho slova bola mnohokrát testovaná. Pre názornosť bol urobený test na semenách rastlín. Pôsobením negatívnych slov (vulgarizmy, preklínanie a pod.) došlo u nich k rozpadu chromozómov a reťazcov DNA ako i k rozkladu génov. Zahynuli. Potom ožiarili iné semená dávkou 10 000 röntgenov, čo im poškodilo chromozómy a gény. Používaním láskyplných slov vzbudzujúcich kladné emócie sa tieto semená vyliečili a vyrástli z nich normálne rastliny. Pritom nevnímali intenzitu slov, ale ich zmysel. Myslíme si, že rozumieme svetu?
Ľudstvo dostalo spolu s ostatným Životom na Zemi do daru našu krásnu planétu. Nádherný dar, ktorý by mohol byť rajom. Stačí málo. Žiť v symbióze so všetkým čo nás obklopuje. Vnímať vôňu vzduchu, rastlín, stromov, zvuky všetkého živého okolo nás, spev vtákov, zurčanie potoka, hviezdy na nebi. Ale niečo sa deje. Zem si žije svojím životom. Má svoje zákony. Neuznáva chaotické ľudské zákony. A varuje nás. Dáva nám znamenia, že niečo nefunguje. Sme voči tomu hluchí a slepí. Preto je čas. Čas najvyšší, aby sa mlčiaca a trpiaca väčšina ľudí vzoprela proti znásilňovaniu svojej duše a vedomia. Na začiatku slovom. Mnohí ľudia, ktorých poznáme z histórie poznali silu slova. Využívali ju. Boli trpezliví, odvážni a skromní. Slovo prinášalo svoje ovocie. Petronius nazývaný aj arbiter elegantiae pre svoju majstrovskú schopnosť vyjadrovať sa a vplývať na dianie v Ríme v dobe krutovládcu Nera. Ale aj Matka Tereza, Mahatma Gándhí, Romain Rolland, Martin Luther King, Nelson Mandela a mnohí ďalší boli obhajcovia podstaty života a ľudských hodnôt…
Žijeme v dobe, ktorá nás „kŕmi“ masmediálnou produkciou v rôznej podobe. Koľko máme napríklad v televízii filmov o násilí. Drvivá väčšina. Kde sa vytratila produkcia, ktoré vzbudzuje v človeku kladné emócie? Možno si budete myslieť, že preháňam, keď budem tvrdiť, že vplyv akčných filmov, hororov a inej negatívnej produkcie ohrozuje vaše zdravie. Ale je to tak.
Človek je odolnejší ako rastlina, ale dlhodobým pôsobením zlovestných vyjadrení sa takisto narúša vaša imunita, bunky, DNA. Potom prichádzajú choroby. Vedome vám túto produkciu podsúvajú, aby ste sa s ňou stotožnili. Potom sa vám budú zdať aj reálne vojny normálne. Toto je cieľ tých, čo chcú zničiť vašu osobnosť a urobiť z vášho mozgu beztvarú masu bez schopnosti vlastného myslenia. Nehovoriac o tom, že filmy obsahujú tzv. prvky podprahového vnímania. Ide o záblesk negatívnej informácie, ktorú si ani neuvedomíte vo filme, ale pôsobí na váš mozog.
Vrátim sa však k pozitívnym účinkom slova a nutnej obrany ľudstva, ktorým manipuluje ani nie desať percent tých, čo chcú ovládnuť celý svet. Slovo ťa formuje. Ak máš vo svojom srdci lásku a dobrotu, žiješ v harmónii. Tí čo prenášajú zlobu alebo nenávisť na iných, vynucujú si poslušnosť, žijú biedny život plný šedosti bez farieb. Treba im pomôcť, ak sa chcú zmeniť. Treba však pozdvihnúť proti nim hlas, slovo, myšlienku, ak svoju mentálnu rakovinu a metastázy prenášajú úmyselne na iných.
Príklady bojovníkov za lepší svet pritiahli pozornosť miliónov ľudí. Ich pozornosť si získali pozitívnou silou slova. Prebrali ich z apatie. A o to ide. Prebrať aj dnes mlčiacu väčšinu z apatie, vyzvať ich k prejavom obrany mieru, života, k prejavom vzájomnej úcty, priateľstva, slobody a vzájomnej dôvery, ochrany Zeme. Mlčiaca väčšina môže zmeniť svet k lepšiemu. „Vyplaví“ nových pozitívnych bojovníkov za lepší svet, za ochranu skutočných hodnôt a za obranu všetkého živého na tejto Zemi. Je čas usporiadať svet na nových pozitívnych hodnotách. Nepremárnime túto šancu. Druhá šanca už nebude. Ak zlyháme, celá planéta zahynie… Začnime zajtra… a majme na pamäti budúcnosť našich detí a budúcnosť našej Zeme. Sme zodpovední za budúcnosť. Nezlyhajme!!!
Na záver niekoľko hlbokých výrokov klasikov na zamyslenie…
Keď som sa narodil, všetci sa smiali iba ja som plakal. Chcem žiť tak, aby raz keď budem umierať, všetci plakali a ja sa budem smiať.
Naše životy sa končia dňom, keď začneme mlčať o veciach, na ktorých záleží.
Láskavé slová môžu byť stručné a ľahko sa vyslovia, no ich ozveny sú nekonečné.
Temnota nemôže vyhnať tmu. Dokáže to iba svetlo. Nenávisť nemôže vytlačiť nenávisť. To môže urobiť iba láska.
Želám Vám veľa odvahy pri vykročení z tieňa mlčiacej väčšiny…
Z mesta SNP Ivan Štubňa
S vďakou za ilustračný obrázok: Jon Tyson z Unsplash
Redakcia dielo vydáva „tak ako je“, nijako nezasahovala do obsahu príspevku (okrem formátovania) a nepreberá žiadnu zodpovednosť za prípadné nejasnosti alebo faktické nezrovnalosti.
One thought on “Z korešpondencie: Slovo”