Slovensko mobbing ako trestný čin zavedený ešte nemá. JUDr Ritomská exposlankyňa NR SR a predsedníčka IOÚP bola známa iba tým, že poukazovala na mobbing, ktorý ako rakovina zožiera slušných ľudí. V júni 2016 založila IOÚP, ktoré má oveľa širší záber ako iba mobbing. Spomeniem pár úlôh: poukazovať na pôsobenie zákonov, ja to premenujem chaotických otrokárskych nariadení. Poslanci sú leniví, nemajú žiaden záujem skúmať vplyv zákonov na občanov. Slovo lenivý odvolávam, mením ho na mechanickí roboti, ktoré stláčajú tlačitká, zákon prijať alebo zamietnuť a predtým sa predvádzajú retorické cvičenia. Ďalej IOÚP fakticky prebral aj úlohu ombusmana, ktorý by mal naprávať krivdy páchané na občanov zo strany štátnych orgánov. Úrad ombusmana je dnes akýmsi bezzubým orgánom.
Spomeniem jednu pikošku z austrálskeho pracoviska. Na Facebooku boli dve kolegyne, tu ich pomenujem Katy a Lucy. Katy a Lucy sa z nejakého dôvodu pohádali. Katy zablokovala Lucy na Facebooku. Lucy z toho utrpela nervový šok a označila to za mobbing. Túto kurióznu situáciu riešili ich nariadení. Katy si chcela uchovať iba svoje súkromie. Odkaz na článok.
Akoby to bolo super, keby predmetom mobbingu na Slovensku bolo správanie sa dvoch požehnaných kolegýň. Ale na Slovensku je to omnoho tvrdšie. Kto si tu chce chrániť svoje práva v pracovnom práve, v inej oblasti práva, je prenasledovaný ako štvaná zver. Pracovné právo je iba jednou časťou. Uvediem príklad, ktorý možno dodá odvahu zamestnancom. Aj keď naše súdy sú hrozné. Išlo v ňom o to, že občan SR žaloval Slovenskú republiku za porušenie ústavného práva – práva na zamestnanie. Tento občan vyhral.
Gabriela Závacká
To si autor ozaj vybral ten najdebilnejší príklad, alebo už tak „slniečkársky“ prihrieva v tých vysokých teplotách i tu: a ešte – ísť pre príklad do Austrálie. .. :)
Čo tak slovenské pomery? Nadriadený – podriadený; vlastník – manažér; predajca-dodávateľ, ešte lepšie nákupca v korporát.predajnej sieti – slovenský farmár a výrobca; to sú potom MOBBINGY!!! a medziľudské, ktoré sú ale presne „zaplášťované“ (aby sa dalo na to vyhovoriť) technickými, právnymi normami, kontraktami, ba dokonca v zamestnaní i pracovnou zmluvou a pracovnou náplňou, ktoré sú obaľované „dodržiavaním občianskych a ľudských práv“…
typické obťažovanie (mobbing) s agresivitou na Slovensku:
1.šéf príde päť minút pred skončením pracovnej doby s úlohami ktoré sa majú plniť HNEĎ alebo i do polnoci kým sa nespracujú…( a uplakaná matka s deťmi, vystresovaný otecko ktorý sľúbil ísť synovi na jeho majstrák, ubolená kolegyňa, ktorá chcela hneď po práci k lekárovi….)
2.šéf so škodoradosťou dáva dokopy kolegov, ktorí si nerozumejú a núti ich správať sa „kolegiálne“, lebo veď sa to učili na tímbildingoch a vyhlasuje, že ten kto „vyhrá“ dostane viac na odmenách…
3.ani nehovoriac – sexuálne orientovaný mobbing – starší vs.mladá; švihák vs. „škrata“ ktorá to schytáva od neho v ponižovaní; šéfka a „zajačik“, prípadne gay a jeho boss nenávidiaci teplých; ale už aj opačne – nútenie ísť na „párty“ v mene firmy, kde sú sami LGBT integrovaní a mať pocit zvracania z toho, čo tam povinne musí zažiť nehomosexuálne orientovaný mladý muž…/žena…
4. zadávanie pracovných úloh, hraničiacich s bezpečnosťou alebo s poškodením zdravia, morálky, atd.,
a dôsledky: zo sto percent zahraničných firiem 98 % prevádzkuje na Slovensku PRÁVE HOREVYMENOVANÝ MOBBING, lebo u nás je „beztrestný“…a zaštítený pracovným a právnym poriadkom…. zo 100% slovenských súkromných sro a zamestnávateľov (či už a.s. alebo dielňa SZČO) vyše 60% zneužíva hlavne mobbigom v príkladoch č.4,3 a 1 bezzbrannosť zamestnancov: ako kouč v rokoch 1996 – 2011 o tom viem, dokonca som bol bezmocný, lebo rada: odíďte, chráňte si svoju dôstojnosť a radšej zostaňte na Úrade práce, táto rada bola odmietaná protiotázkou: A z čoho mám potom žiť?!
Pani Ritomská, výborne, ale realisticky sa zamerajte na slovenskú realitu, nie na austrálske kočkovanie s odpojeným fejsbúkom…
vdaka, len ja som Gabriela Závacká som písala ten článok, bývalá marikina asistentka a teraz som s nou IOUP ako dobrovolník a zapisovateľ
máte dobrý postrech.
ak by ste sa chcel podeliť s vašimi skúsenosťami, môžte marike napísať.
Myslím, že na Slovensku je správnejšie používať – šikana. Je ale dobre otvárať túto tému.
ak chcete, môžte sa pridať ku osvete voči šikane k marike ritomskej
vdaka, len ja som Gabriela Závacká som písala ten článok, bývalá marikina asistentka a teraz som s nou IOUP ako dobrovolník a zapisovateľ
máte dobrý postrech.
ak by ste sa chcel podeliť s vašimi skúsenosťami, môžte marike napísať.
Gabika, beriem vás ako spolupracovníčku pani Ritomskej, trochu tak ako ste písali v článku, že to boli jej myšlienky, ale v poriadku… kedysi v 2016 na Slobodnom Vysielači BB bežala séria relácií “ Klub zamestnancov“ (dnes už len v Archíve neaktívnych relácií) kde som ponúkal možnosť hovoriť o vzťahoch v slovenských zamestnaniach, aj o šikane a buzerácii slovenských zamestnancov – boli to relácie o slovenských sestričkách v zdravotníctve, o operátoroch v automotive…a i napriek výzve a kontaktu sa pani Ritomská vtedy neangažovala, to je ok, len pripomínam, že nevidím žiadny problém prísť o mobbingu/šikane…buzerácii/ hovoriť do relácií SVBB. Treba ľudí posmeliť, lebo aj v čase relácie bol problém niekoho naživo získať do rozhovoru – je to totiž vec dosť intímna a ľudia sa boja, že prídu o prácu – preto sa o tom mlčí….veľa úspechov v boji proti šikane a buzerácii na slovenských pracoviskách
Vyspelou krajinou sme boli pred 89tym rokom, keď sme mali normálny zákonník práce.
To, čo sa deje v súčasnosti v mnohých firmách, je len dokazovanie si moci tými, ktorí si to môžu dovoliť.
Zamestnanec, ale aj SZČO sú často považovaní len za nevoľníkov a mobbing je bežnou praxou skoro všade.
Nedostatok práce spôsobuje to, že mnohí nechajú so sebou zametať sa snažia sa vydržať tieto podmienky, len preto, že majú rodiny.
Nečakajte milá Gabika, že sa niekto taký nájde, aby o tom hovoril verejne.
Označiť mobbing za trestný čin nepomôže, aspoň nie pri vymožiteľnosti práva v súčasnosti.
Je potrebné zmeniť celý systém, kde by konečne skončil novodobý otrokársky systém, ktorý zneužíva zlú situáciu na trhu práce, ale aj lacnú pracovnú silu v podobe pracujúcej chudoby.