Zahraničné zaujímavé

V Iráne sa 28. júna budú konať predčasné prezidentské voľby. Boli vyhlásené potom ako prezident Ebrahím Raísí zahynul 19. mája pri havárii vrtuľníka. Pôjde o 19. voľby prezidenta od vzniku Iránskej islamskej republiky v apríli 1979, v ktorých má  byť zvolený 9. prezident.… Čítať viac

V čoraz viac chaotizovanom svete, ktorým sa Západ vedený USA snaží zastrieť svoj úpadok, je mnoho vecí plných paradoxov. K nim patrí v západnom hlavnom politicko-mediálnom prúde aj jednostranná interpretácia mierových „snažení“ v ukrajinskej vojne. Súčasná etapa bojov v nej sa začala po špeciálnej… Čítať viac

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý stále vystupuje veľmi sebavedome, utrpel pri voľbách do Európskeho parlamentu (ďalej len EP) ďalší veľký neúspech. Z úzkeho, prísne politologicky vzatého, hľadiska išlo vlastne „len“ o nepriamu udalosť. V širších súvislostiach to bolo totiž akési súťaženie na diaľku s Marine Le Penovou. Už dvakrát ju síce porazil v prezidentských voľbách, ale v roku 2022 to bolo pre Francúzov v druhom kole skôr hlasovanie proti Le Penovej ako za Macrona. Le Penová však využíva chyby Macronovej politiky, nevzdáva sa a v roku 2027 chce podniknúť tretí pokus o získanie kresla francúzskeho prezidenta. Voľby do EP sa považovali aj za zvláštny „prieskum bojom“ o jej šanciach v roku 2027.

Maďarsko sa za dlhej vlády Viktora Orbána (od mája 2010) podľa západných médií hlavného prúdu postupne stalo neposlušným až „zlým mužom“ Európy, teda tej jej časti, ktorá je v EÚ a NATO. Politika V. Orbána (*1963) bezpochyby obsahuje viacero kontroverzných miest, ktoré sa však bežne vyskytujú aj v iných formálne „liberálno-demokratických“ režimoch. V. Orbán je však aj typickým i keď možno špecifickým produktom protirečivého vývoja západnej politiky po rozpade bipolarity. V záujme dosiahnutia víťazstva vo voľbách sa neokúňa meniť názory ani politickú líniu a využíva pritom aj formálne „finty“ liberálnej demokracie, ktoré sa však politicky-mediálne hodnotia dvojakým metrom.

V súvislosti so špecifickým postavením Iránu vo svete boli aj medzinárodné reakcie na smrť jeho prezidenta rozdielne. Tieto reakcie v medzinárodnej politike vyjadrujú nielen vzťah  k osobe zosnulého, ale často aj vzťah k štátu, ktorého predstaviteľom bol. Na Irán sa od roku 1979 vzťahovalo najväčšie množstvo sankcií na svete. Uvalila ich nielen Bezpečnostná rada OSN, ale aj USA, spravidla v protiklade k medzinárodnému právu a „principiálne“ sa k nim pridala aj EÚ ako ich oddaný nasledovník. Sankcie voči Iránu ako štátu už stratili platnosť a naďalej existujú už len voči niektorým jeho predstaviteľom. Najviac sankcionovaným štátom sa od februára 2022 stala RF.