Tomáš Klimek s novými básňami

Predslov

Nie sme len stroje na revolúciu, ako by nás radi vnímali nepriatelia. Mame viac rozmerov, bohatšie životy a je aj potrebné aby sme rozvíjali a pestovali kultúru, lebo to je oblasť, kde prebiehajú medziľudské interakcie a vyvíjajú sa vzťahy.

Tomáš Klimek

Mladý slovenský právnik, kultúrny kritik a esejista a jeden zo zakladateľov projektu DAV DVA, Tomáš Klimek a krátka ukážka z jeho tvorby. Priznám sa, že som bol iniciátorom tohto zverejnenia, nakoľko nechcem aby Klimekove básne zapadli prachom a náš projekt bol postavený iba na politike, ekonomike, geopolitike a kritike korporátnych médií, ktorá je samozrejme potrebná, ale nemôže byť hlavným ťažiskom davistickej tvorby. No a bol to predsa kolega Klimek, ktorý apeloval na to, aby aj nový DAV bol skutočne kultúrno-politický a aby som sa aj ja znova začal venovať poézii.

Klimekove básne využívajúc voľný verš útočia na emócie čitateľa a medzi riadkami naznačujú sociálnu kritiku a odcudzenie človeka v hypermodernom svete. Hneď úvodná báseň Výpoveď reaguje na otázku nepotrebnosti človeka v systéme trhovej ekonomiky. Klimek sa kreatívne hrá so semiotikou a využíva detaily každodennosti na opísanie vypätých emócií…

Som zaschnutý v šálke od kávy umytej bývalou kolegyňou

Autor tiež využíva číselnú symboliku (ôsme pokračovanie siedmich dní) či teologické prirovnania (kacír medzi kresťanmi). Báseň Výpoveď, ktorá emotívne reaguje na otázku odcudzenia v hypermodernej trhovej spoločnosti, by sme mohli pokojne zaradiť do žánru kapitalistický realizmus. Báseň Hviezda reaguje na pominuteľnosť slávy v dobe tekutej, kedy sa všetko mení a Lož má krásne nohy zase reaguje na neatraktivitu pravdy v dobe všeobecnej lži.

Pravda je šeredná
na tele vrásky
pomôcť jej nevedia
v podobenstvách jaskýň

Báseň Najväčší problém reaguje na všeobecnú ľahostajnosť a vytváranie fiktívnych problémov a báseň ŽNTB sa snaží hľadať odpovede na zmysel umeleckej tvorby v časoch, keď tvorba stráca svoju pôvodnú autenticitu vďaka technológiám. Abstraktne ladenú báseň Caligula s motívom depresívnej filozofie dejín, strieda nešťastný goodbyelovesong Keď padá list a válkovsky ladená výpoveď nešťastného idealistu s názvom Až nikdy.

Autori ako Klimek, ale aj Dominik Petruška, Pavol Janík, Slavomíra Kotrádyová, Soňa Valovičová či Miroslav Majerník, ktorí sa venujú nielen politike, ale aj umeniu, dávajú novému DAVu práve ten umelecký nádych a atmosféru, ktorý mal aj pôvodný medzivojnový DAV. Počas digitalizovania tvorby pôvodných davistov som si čoraz viac uvedomoval, že ak máme na toto meno nejakým spôsobom nadväzovať, mali by sme rozvíjať aj kultúrno-umeleckú sféru. Veď vďaka čomu akceptujú hnutie, komunitu, umeleckú skupinu DAV aj ich krajní oponenti? Vďaka tomu, že sa do dejín slovenskej kultúry zapísal okrem politiky aj kultúrou, básňami, esejami o povahe slovenskej kultúry či prózou. Od Poničanovho Poháru vína červeného, cez Novomeského Nedeľu až po Clementisove texty o Slovanstve či naštvané Okáliho revolučné básne a kritiky – to všetko bol DAV. Tvorba Klimeka pripomína na poli kultúrnej kritiky davistu Okáliho, a na poli poézie Mira Válka. Som veľmi rád, že tieto básne uzrejú svetlo sveta na stránke nového DAVu, a všeobecne mám radosť že Tomáš tvorí. …pretože ako hovoril náš predchodca Vladimír Clementis, „NEBYŤ ČINNÝ, ZNAMENALO BY NEEXISTOVAŤ. . .„
PhDr. Lukáš Perný

Výpoveď

Som preškrtnuté meno
z narodeninovej
nástenky
Prepotená spoveď
cez noc
cez deň prázdna miska na lieky

Som zabudnutý zápisník
na parapetnej doske
prerušený uprostred vety
čo mal na mysli
ódu na radosť keď
písať chcel ti

Blúdim medzi ľuďmi, medzi mestami
zamlčaný,skrytý, nezamestnaný
Som ôsme pokračovanie dní
siedmich
neviditeľný
a nepotrebný

Som zaschnutý
v šálke od kávy
umytej bývalou kolegyňou
Ten odkaz boľavý
čo neprevedieš do latinky ani azbuky
– len vínom…

Som kratučké ticho
na úsekovej porade
čo sa zvolá
Neuskutočnený príchod
čierne pozadie
monitora

Bludný tulák, kacír medzi kresťanmi
zamlčaný, skrytý, nezamestnaný
Som ôsme pokračovanie dní
siedmich
neviditeľný
a nepotrebný

Hviezda

Hoc sa ti to nezdá
bude z teba hviezda

máš všetky predpoklady
ľudia ťa budú mať radi

Ak sa ti to štíti
tak si musíš vypiť

Ak sa ti to hnusí
tak to musíš skúsiť

Ak si na to mäkký
tak si zober lieky

Ak sa hodíš marod
maximálne na rok

Potom stratia záujem
odbavia sa na druhej

Ideš jedna báseň
zajtra v Novom čase

Lož má krásne nohy

Lož má krásne nohy
a štíhle telo
na ústrižku z novín
je čierna na bielom

Má veľký význam
jak pohár vína
vždy je tá istá
konkubína

Má schopnosť uniesť
nedočkavých
resuscituje
na jeden nádych

Vie rozdať silu
alebo karty
zamiluješ si ju
na tri

Lož má útle boky
a krásne nohy
Len pravda má sto kíl
keď na váhe stojí

Pravda je šeredná
na tele vrásky
pomôcť jej nevedia
v podobenstvách jaskýň

Nik sa s ňou nežení
nikto si nevezme
zošlých rúk zlej ženy
– tej lady železnej

Ulpieva na perách
nevydá sa
Napokon zastrelia
starého psa

Napokon zastrelia
starého psa

Najväčší problém

Optimálne rozvrhnutie písacieho stola
to je problém ktorý ľudstvo roky nevie zdolať
Zasvinené oceány, ozónová diera?
Hlúposťami sa teraz netreba zaoberať…

Máme iné problémy
kam umiestniť popolník?
Trápi nás to dosť veľmi
Kto len to raz ozrejmí?

Optimálne rozvrhnutie písacieho stola
to je problém ktorý trápi ľudstvo zas a znova
Efektívne využívať všetok voľný priestor
aby som si mohol vyložiť aj nohy na stôl

Učené hlavy
sa stretli aby
sa nedal viac zaprieť
význam umiestnenia kávy do sektoru A5
Ideálne rozmiestnenie – z pohľadu vedy
zohľadní že prázdne musí zostať pole B3

Máme iné problémy
kto len naň odpovie mi?
Následok nedozierny
ak to nik neozrejmí…

ŽNTB

Žiadne noty a žiadne taby!
Aj tak sú dobré len na to aby
si to slobodné a najlepšie na piesňach
medzi šesť linajok natesnal

Nie je to obživa, nie je to remeslo
hudba je proste len na srdci šelesťou
Ozve sa, zabolí, spôsobí infarkty
chceme ju vyliečiť, sme na ňu prikrátki

Verše nám nelezú z kotrby
prsty sú zodraté do krvi
Bubeník nad nami navyše
dávno už zlámal palice

Aj tak to bez boja nevzdáme
Plujeme po rieke neznámej
Kričíme keď nám je do revu
ale muziku nezverím softvéru

Len spev dobre hlavu vyvetrá
Gitaru nezvládne 3D tlač
Použiť pre song poriadny
neradno akordy z tovární

Parádny cover či prerábku
nedá sa urobiť cez appku
Tie divoké neznáme songy sa
nepodarí ti zapísať

Caligula

Zrodil sa krutovládca
z detí revolúcie
Bolo ich pred ním 20
on 21. je

Po ňom ich celkom isto
ešte raz toľko bude
Rovnako ako drístov
o bratstve, o slobode

Po prvom, druhom, treťom
prišiel aj štvrtý, piaty
Šiesteho tu už nieto
siedmy bol nato sťatý

Ôsmy až jedenásty
tí sú tu večne živí
Odporcov v mene lásky
dávali na kríž pribiť

A potom ďalší jeden
Už nastal obrat náhly
keď miesto na vraždenie
sa ten dal na chlieb a hry

A ďalší traja po ňom
boli blahorečení
keď menovali koňov
do večnej slávy siení

A tak mu na jeho slávu
prevolajme trikrát hurá
nech žije každý nový Caligula!

Rozprestrie nad nami krídla
bude sa diať len jeho vôľa
Nech si ho nenávidia!
Hlavne že sa ho boja…

Zrodil sa krutovládca
z detí revolúcie
Bolo ich pred ním 20
on 21. je

Po ňom ich celkom isto
ešte raz toľko príde
rovnako ako ziskov
čo nechce nikto vidieť

Keď padá list

Si týždeň po piatok
čo víkend pomiatol
a veľké činy sľúbil
ak ho bude ľúbiť

Keď v ozvenách krutých
trestal zachrípnutých
jak výkrik ďaleký
v cudzom hrdle naveky

Si malá nočná hrozba
tomu kto sa ozval
nač dobrý taký vrtoch
končiť týždeň v štvrtok?

Si znamením leva
čo júdom chodí spievať
spevom polohlasným
o návratoch šťastných

Dám ti rôzne mená
však vždy len v štyroch stenách
končia tvoje názvy
– odsúdení grázli

Vyhliadky sú slabé
každé A má za B
keď blúdim v tvojich testoch
prázdnym nočným mestom

Musím ťa nechať ísť
jak ten výpravcov hvizd
keď v cestu ďalekú
sa vydám vo vlaku

A všetky spomienky spredo dverí
zmetiem jak starý alzheimerik
Musím ťa nechať ísť
jak strom keď padá list

Až nikdy

Možno sme sa báli
iných ako sme my
– pred zrkadlom nahí
prostí, ponížení

Dopovaní liekom
necítili vône
a že bude mať všetko
taký šťastný koniec

Snáď sme boli slepí
hluchí ako nikdy
– osud ku nám vie byť
bolestivo príkry…

Báli sme sa množín
– kruhov kdesi v piesku
Otáľali vložiť
viac než iní vezmú

Ľahko mi je toto zaraz napísať
keď dnes už viem, že jedného dňa všetko v dobré zvráti sa
a napravia sa znova staré krivdy
v ten čas, čo vravíme mu nikdy

Netušili zámer
nepoznali príčin
vo vysokej tráve
v Alenkinej ríši

V každej ťažkej chvíli
vzájomne si napriek
pred svetom sa kryli
v tieňoch očných klapiek

Kto len mohol čakať
že to dobre skončí
pre ten sivý zákal
tisícerých očí?

Kto to mohol tušiť
pre hluchot našich uší?
– ten rev čo šíri
sa nám v duši…

Že príde veľký deň, alias „Big D“
keď všetko dobre dopadne – ale až nikdy
keď všetko dobre dopadne – ale až nikdy

Tomáš Klimek

---