Komentár Romana Zagoru o ruskej ľavici: Voľby 2018 v Rusku, Grudinin a spoločenská objednávka na sociálny štát

Павел Николаевич Грудинин, By A.Savin (Wikimedia Commons · WikiPhotoSpace) (Own work) [FAL], via Wikimedia Commons
By A.Savin (Wikimedia Commons · WikiPhotoSpace) (Own work) [FAL], via Wikimedia Commons
Konieс roka 2017 priniesol nečakané oživenie na ruskej politickej scéne. Zamiešať karty sa podarilo Komunistickej strane Ruskej Federacie, keď namiesto jej dlhoročného predsedu  Gennadija Ziuganova kandidátom od KSRF sa stal, dovtedy širokej verejností neznámy, poľnohospodár Pavel Grudinin. Doteraz zo 17 kandidátov (samozrejme, okrem úradujúceho prezidenta V. V. Putina) boli všeobecne známi iba štyria z nich – liberálny ekonóm Grigorij Javlinskij, dlhoročný líder LDPR Vladimír Žirinovský, bývala moderátorka reality-show Xenia Sobčak a novinárka Jekaterina Gordon. Zatiaľ čo popularita posledných troch menovaných podľa rozličných prieskumov verejnej mienky sa pohybuje v rozmedzí 3 – 6 %, väčšina ostatných kandidátov sotva môže očakávať získanie viac ako 1 % hlasov. Celkom iná situácia vznikla okolo nominanta KSRF. Pavel Grudinin, jeden z troch ľavicových kandidatov (ďalší dvaja – robotníka Natalia Lisicyna z hnutia „Rot Front“ a Maxim Surajkin predseda strany „Komunisti Ruska“), ktorý odmieta priamu kritiku oponentov a konfrontačný štýl vedenia politickej kampane majiteľ poľnohospodáarského podniku „Sovchoz imeni Lenina“, v priebehu niekoľkých dní sa stal druhým najpopulárnejším kandidatom.

Pozrite si článok o Sovchoze Lenina

sovchoz20

sovchoz22

Tato skutočnosť je zaujímavá hneď dvoma bodmi: za ľavicovú stranu, so slovom „komunistická“ v názve, kandiduje človek, ktorý sa otvorene hlási ku kresťanstvu a ktorý sa zároveň stal úspešným podnikateľom. Skúsme sa pozrieť bližšie na život a doterajšie dielo tohto kandidáta: podľa údajov z jeho web stránky sa P. Grudinin narodil 20 októbra 1960 r. v Moskve. Po skončení školy v roku 1977 začal študovať na Moskovskom Inštitúte poľnohospodárskych inžinierov (MYISP) (odbor poľnohospodársky inžinier). Po ukončení štúdia v roku 1982, Grudinin pracoval ako inžinier v štátnom podniku „Sovchoz imeni Lenina“, kde v tom čase už pracovali mnohí členovia jeho rodiny. Najprv pôsobil ako vedúci mechanickej dielne farmy. V roku 1990 bol zvolený podpredsedu, a po transformácii štátneho podniku na akciovú spoločnosť v roku 1995, sa stal riaditeľom JSC „Sovchoz Lenina„, v ktorom údajne vlastní 42,8 percent akcií. Okolo tohto poľnohospodárskeho podniku postupne vďaka Grudininovy vzniklo celé menšie mestečko so školou, parkom, detskými ihriskami, škôlkou a vedeckými laboratóriami. Grudinin býva v jednej bytovke so svojimi zamestnancami. Okrem toho hospodárstvo Grudinina je známe širokou mechanizáciou výroby, a vysokými platmi. Priemerný plat zamestnancov je okolo  70 tisíc rubľov (1200 EUR), čo je pre súčasný ruský vidiek obrovská suma, keďže obvykle mimo veľkých miest výška platu sa pohybuje medzi 100 a 250 EUR. Hospodárstvo Grudinina si vyslúžilo názov „Territorium sociálneho optimizmu.“ Treba poznamenať, že v politike Grudinin nie je nováčikom, aj keď v minulosti svoju činnosť spájal s vládnúcou stranou „Jednotné Rusko“ – tri krát bol zvolený za poslanca regionálneho parlamentu (Moskovskej Dumy) – v rokoch 1997, 2002 a 2007. V roku 2000 bol dôverníkom Vladimíra Putina v prezidentských volieb. V roku 2010 však odišiel zo strany „Jednotné Rusko“ a v roku 2016 Grudinin kandidoval do Štátnej Dumy siedmeho zvolanie už ako kandidát Komunistickej strany, ale neúspešne – vo svojom volebnom obvode (Moskovská oblasť) však skončil na druhom mieste (so ziskom 13,14 %).

V 2017 roku došlo k dohode medzi Komunistickou stranou a Kongresom Národno-vlasteneckých síl Ruska (PDS NPSR – mimoparlamentné zoskupenie politických síl, ktoré zahŕňa v sebe veľmi pestrú paletu názorov a ideí) o spoločnom kandidátovi v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. PDS NPSR dal prednosť Grudininovi pred ďalšími kandidátmi medzi ktorými boli – koordinátor hnutia „Ľavý front“ Sergej Udaltsov, ekonómovia Jurij Boldyrev a Sergej Glazyev, spisovateľ a vojnový veterán Zachar Prilepin, poslanec za KSRF Valerij Raškin, novinár Konstantin Semin a spisovateľ Sergej Shargunov). Napokon predseda KSRF Gennadij Zyuganov osobne nominoval Grudinina, ktorý bol jednomyseľne zvolený Ústredným výborom KSRF. Grudinin sa tak stál spoločným kandidátom od komunistickej strany a Kongresu národno-vlasteneckých síl. Kandidatúru P. Grudinina chcel podporiť aj nedávno zosnulý líder hnutia „Pracujúce Rusko“ Viktor Anpilov. V televízii Grudinin po prvýkrát sa predstavil tesne pred novoročnými sviatkami – a aj keď na otázky súvisiace z ekonomickými problémami a sociálnou sférou odpovedal veľmi fundovane a sebavedomo, pri rozhovore o zahraničnej politike bol už menej presvedčivý. Napriek tomu už v priebehu dvoch týždňov sa mu podarilo dostať na druhu priečku popularity spomedzi všetkých prezidentských kandidátov (okolo 10 %), čo je okrem iného aj príznakom existencie spoločenskej objednávky na sociálne orientovanú štátnu politiku. Svoj program, ktorý známy súčasný ruský ekonóm a publicista Michail Chazin označil za „ľavicovo-konzervatívny“, Grudinin zhrnul do dvadsiatich bodov – v tomto dokumente navrhuje, okrem iného zbavenie sa závislosti od doláru, vystúpenie z WTO (podľa Grudinina počas 4 rokov pobytu v tejto ekonomickej organizácie Rusko má viac ako bilión priamych strát a 5 biliónov – nepriamych), zníženie úrokových sadzieb. Medzi ďalšími položkami je rozvoj odvetví, ktoré poskytujú technologický pokrok: mikroelectroniky, biotechnológie, robotiky a strojárenstva. Veľa pozorností sa udeľuje zabezpečeniu potravinovej bezpečnosti Ruska, prekonávanie súčasnej situácii, keď veľa potravín sa dováža zo zahraničia,  rozvoj vidieka, oživenie poľnohospodárskej výroby a rozvoj sociálnej infraštruktúry na vidieku. Neostali mimo pozornosti ani také sféry ako daňový systém, súdnictvo, obrana, bankovníctvo a ochrana životného prostredia. Veľmi dôležite je podľa názora kandidáta zabezpečiť záruku 8-hodinového pracovného dňa, obnovenie systému národných zhromaždení, inštitútu referenda, skrátenie prezidentského obdobia zo 6 na 4 roky.
Po nominácií Grudinina v ruských internetových médiách sa objavili úvahy o možnosti konsolidácií okolo jeho osoby všetkých ľavicových síl, čo je však malo pravdepodobne. Na to ukazuje aj tá skutočnosť, že od ľavice idú do volieb až traja kandidáti, ako aj tvrdá kritika zo strany ortodoxných marxistov, ktorá bola adresovaná nielen Grudinovovi, ale aj G. Ziuganovovi a celej KSRF za jeho nomináciu.
Sotva je možné predpokladať víťazstvo Grudinina v týchto voľbách – prvú priečku stále drží úradujúci prezident V.V. Putin. Na druhej strane relatívny úspech (ktorým by bolo získanie 25 – 30 % hlasov voličov) by mohol určitým spôsobom ovplyvniť smerovanie ruskej vnútornej politiky v nasledujúcich rokoch (podporiť vznikajúce v poslednom čase určité trendy v tejto oblasti), spôsobiť určitý pohyb smerom k budovaniu sociálného štátu (podporiť vznikajúce v poslednom čase určité trendy v tejto oblasti), zmierneniu sociálneho napätia a rozvoju vidieka.


Mgr. Roman Zagora, CSc, autor je slovensko-ruský novinár, v minulosti profesionálne pôsobil na Kube

Foto by Communist Party of the Russian Federation (Communist Party of the Russian Federation website) [Public domain], via Wikimedia Commons

Zdieľaj tento článok:

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *