Slavomíra Kotrádyová: ŠKRTIČ

Pyton sa vyhrieval na slnku, ležal na vyprahnutej kamenistej zemi a vychutnával prehltnutú korisť. Prešlo niekoľko týždňov. Pyton bol opäť hladný, v úzkych štrbinách očí horelo zlovestné svetlo. Keď na krajinu padla tma, plazil sa nocou, výhražne dvíhal hlavu a rozoklaným jazykom nepretržite kmital pred papuľou. Zacítil korisť. Vymrštil sa a zaútočil. Nič netušiacu malú… Čítať viac

Čítať viac

Slavomíra Kotrádyová: Culex pipiens

Komár Tibor sa narodil v malej vieske, v žaburine na okraji starého rybníka, v psotných pomeroch. Poletoval nad rodným bahniskom a pískal si: Hej, hej, hej, hej, sokoly, z výšky hľadia na to všetko, čo nás bolí…“ Nad krajinou sa zbiehali mraky, bolo sparno, z kvetov sa dvíhala omamná vôňa. Svine v chlievoch kvíkajú, líšky… Čítať viac

Čítať viac

Skarabeus

Valihnojovci, párik ligotavých chrobákov, sa na ceste hrabal v kope ťavieho trusu, prehrabával ho nohami a z mazľavého ťavieho veďvietečoho modeloval guľôčku, keď už bola dostatočne veľká, odtlačil ju na bezpečné miesto, do zeme vyhrabal jamku a svoje guľaté veďvietečo starostlivo uložil do pripraveného depozitu. Do tejto nie práve príjemne páchnúcej hmoty potom pani Valihnojová… Čítať viac

Čítať viac

Zrnko piesku – /rozprávka pre dospelých/

Kde bolo, tam bolo, na jednej veľkej púšti žilo malé zrnko piesku, ležalo s ostatnými na vysokej oranžovej dune, kde spávali tiene a tancovali svetlá, vyhrievalo sa na horúcom púštnom  slnku, a keď sa dvihol vietor, lietalo s ostatnými po púšti a stavalo s nimi pieskové duny. „Nudný život,“ mudrovalo zrnko, „nikto o mne nevie, strácam… Čítať viac

Čítať viac