„Aby demokracia mohla s totalitarizmom bojovať, musí napodobniť jeho metódy a tak sa sama stať totalitnou.“
Karl Reimund Popper, ideológ „otvorenej spoločnosti“
Vyššie uvedený citát je Freudovským prerieknutím filozofa Poppera, ktorého žiaci presne to, čo povedal (resp. na čo upozornil/varoval), realizujú. V prvom rade im nejde vôbec o kultúru a už vôbec nie o slovenskú kultúru. Ich kritika súčasnej ministerky kultúry nie je racionálna, ale hysterická a politicky motivovaná. Po tretie ide o skompromitované osobnosti, ktoré nemajú čo ponúknuť a mlčali, keď sa na Slovensku diala reálna cenzúra. Po štvrté, poznáme ich tvorbu a poznáme ich praktiky, ktoré sú totalitárne, cenzorské a sektárske. To sú aktivisti „otvorenej kultúry.“
Kto nie je súčasťou otvorenej kultúry? Ak nemáš dúhovú vlajku na profilovke či preškrtnutého Fica, nechceš podporovať zbrojenie, nepociťuješ fanatickú nenávisť k Rusom a nekritickú lásku k Ukrajincom, neuznávaš postmoderných filozofov Derridu čo Foucaulta a K. R. Poppera, ale uznávaš Marxa, Štúra či Hegla, si členom Matice alebo si socialistom, národniarom, sociálnym demokratom slovenského typu, nemáš na profilovke vlajku EU a NATO pri vlajky Ukrajiny, nemáš lajknuté Z*mri, neuznávaš Standup a slam poety, nechodíš na protest do SND a ani na protesty Za slušné Slovensko, nepozeráš Dunaj či Sľub, neuznávaš kultúru Havlovských disidentov, Tatarku či filozofické knihy starého Šimečku, počúvaš Elán či Zónu A, máš rád Oskara Rózsu a zastávaš sa tých, ktorých skutočne cenzurujú, volíš Smer či Hlas, SKONČIL SI! V kultúre definitívne. Asi tak by sa v skratke dalo vyjadriť videnie ľudí zo sféry „otvorenej“ a žiadnej inej. Na konferencii o „otvorenej kultúre“ by ste niekoho z kultúry, ale s iným názorom, hľadali márne. Žiadny predstaviteľ Matice, Spolku spisovateľov či Umeleckej besedy slovenska, nezájem. Celý projekt absolútne poprel akýkoľvek pokus o dialóg v kultúre, ale aj celej slovenskej spoločnosti.
V ročenke DAV DVA, ktorá vyjde už budúci týždeň, sa budeme podrobne venovať skutočným prejavom onej „otvorenej a žiadnej inej“ kultúry od vulgárneho stand-upu, cez stupídne seriály, aktivistických divadelníkov až po absurdné prejavy postmoderného konceptuálneho „umenia“ ako napr. rozložené staré popolníky na námestí. Paradoxom ani nie je to, čo títo ľudia tvoria, ale ich drzosť, arogancia a pokrytectvo, ktoré je spojené s tým, že iba oni si nárokujú na finančnú podporu, iba oni chcú stanoviť kultúrno-politické smerovanie Slovenska, no v skutočnosti nemajú žiadnu koncepciu okrem prázdnych fráz a flosklúl dirigovaných pod vlajkou popperovsko-sorosovského „otvorenej spoločnosti,“ ktorý je charakteristický iba nastolením chaosu, bezhraničného dúhového aktivizmu, proeurópskeho fanatizmu (eurocentrizmu) či až militantného feminizmu, ruka v ruke s podporou woke a cancel culture.
Vráťte sa na fejsbúky, priatelia, komentujte ich statusy. Kým budú zmazávať vaše srdečné komentáre, nestihnú vymýšľať ďalšie sprostosti. Ignorujte podujatia organizované ministerstvom kultúry. Je čas účinne demonštrovať nesúhlas, štrajkovať, koledovať si o vyhadzov. Nie tým, že prestaneme pracovať. Naopak. Veci treba robiť tak, ako najlepšie vieme. … Robia z nás nepriateľov, nuž sa ako nepriatelia musíme začať správať. Na začiatok si musíme nakresliť obranné línie. Červené čiary. Každý sám za seba. A spoločný postup už z toho vyplynie. Ako hovorí každá príručka taktiky – do útoku sa dá vyraziť iba zo zabezpečenej obrany. Ide o tých, čo sa prizerajú. O ľudí, s ktorými oni rátajú. O mlčiacu väčšinu. Tú potrebujeme získať na svoju stranu. Viem, mnohí z nich ich volili. Ale čo bolo, to bolo, terazky je včil. Verte či nie, aj keď ich mnohí volili, inštinkty majú zdravé. Vráťme sa tam, kde vieme nájsť spoločnú reč – sloboda slova, pluralita a demokracia, fungujúce a nezávislé inštitúcie. To je teraz to, čo musíme spoločne brániť. Musíme im vytrhnúť z rúk vlajky, štandardy, trikolóry. Ako? Postupne, jednu po druhej.
Silvester Lavrík, prax „otvorenej kultúry a žiadnej inej“
Začnime však ich patetickým manifestom, ktorý nádherne ukazuje, že má Slovákov a umenie tu tvorené niekde hlboko tam, kde Slnko nesvieti. Publikovali ho iba v angličtine, čo je jasnou politickou manifestáciou na to, že ide o jednostranne prozápadných fanatikov. Ale my sme si dali tú prácu, že sme tie patetické drísty preložili aj domácemu publiku. Cieľom novodobých kultúrnych diktátorov je právne postihovať vlády, ktoré sa nerozhodnú podporovať ich nezmyselné konštrukcie resp. skôr dekonštrukcie (hoc paradoxne, oni hovoria paradoxne o dekonštrukcii, ak ich celá koncepcia z Derridovsko-Foucaultovskej dekonštrukcie vychádza):
Toto vyhlásenie vychádza zo spoločnej a naliehavej potreby odolať hrozbe pre umeleckú slobodu v členských štátoch Európskej únie (EÚ). Vyzývame na ráznu právnu reakciu na rastúci vplyv vlád, ktoré sa snažia kontrolovať a zasahovať do kultúrneho a kreatívneho sektora a podkopávať medzinárodne dohodnuté normy v oblasti ľudských práv. Toto vyhlásenie bolo vydané počas medzinárodnej konferencie Open Culture!, ktorú organizuje platforma Open Culture! 29. – 30. mája 2025 v Bratislave na Slovensku. Odráža životné skúsenosti kultúrnych pracovníkov, umelcov, inštitucionálnych lídrov a organizácií na miestnej úrovni v celej EÚ, ktorí denne čelia dôsledkom rastúceho autoritárstva, cenzúry a erózie kultúrnych slobôd. Dekonštrukcia kultúrneho a kreatívneho sektora vedie k dekonštrukcii našich spoločností.
Naša koalícia zainteresovaných strán v kultúrnom a kreatívnom sektore vznikla z dlhodobých diskusií, spoločných bojov a interdisciplinárnych analýz legislatívnych a politických zmien, ktoré viedli k systematickému oslabovaniu postavenia umenia a kultúry. Dopad týchto regresií bol hlboko škodlivý. Kultúrne inštitúcie čelia rutinnému politickému zasahovaniu; umelci a kultúrni pracovníci sú zbavení svojich práv, autonómie a schopnosti pracovať bez nátlaku. Vo viacerých členských štátoch sa verejné financovanie presmerováva na jednotlivcov a organizácie, ktoré buď akceptujú cenzúru, alebo sa pod hrozbou vylúčenia z finančnej podpory zapájajú do autocenzúry. Umelecké osobnosti musia byť schopné riadiť svoju organizáciu bez zasahovania a s podporou vyváženej správnej rady. Už nemôžeme odkladať obranu umeleckej slobody, ako je formulovaná v článku 13 Charty základných práv Európskej únie a článku 2 Zmluvy o Európskej únii. Toto vyhlásenie slúži ako jednotná výzva na implementáciu odvážnych a vymáhateľných ochranných opatrení umeleckej slobody vo všetkých členských štátoch a čerpá zo skúseností s Európskym aktom o slobode médií prijatým v roku 2024. Taktiež prispieva k súčasným konzultáciám EÚ o právnom štáte, Kultúrnom kompase a Štíte demokracie.
Avšak moment… nie je to všetko úplne naopak? Neboli tu ľudia nútení aplikovať autocenzúru v rokoch 2020 až 2023? Neboli tu škrtaní umelci a periodiká práve v tomto období aj zo strany FPU? No a hádajte kto na tejto akcii vystúpil. Jeden z cenzorov osobne. Cenzor, ktorý zarezal aj finančnú podporu samotného DAV DVA pán Jozef Kovalčík, a to ešte v roku 2018. Pripájame informatívny obrázok, ktorý uvádza nové číslo DAV DVA:
Konferenciu ani nie je potrebné bližšie komentovať, stačí si pozrieť samotné statusy, ktoré publikovali títo strážcovia jedinej a skutočnej kultúry. O žiadnej nezávislosti či apolitickosti nemožno hovoriť. Pozrime sa aké osobnosti vystúpili. Na DAV DVA sme sa im už dávno venovali.
KULTÚRNA OBEC ČI POLITICKO-MIMOVLÁDKOVÁ OBEC?
No a ak niekto pochybuje o prepojení na známu nadáciu Georga Sorosa, tak hádajte, kto vystúpil? Sám Ján Orlovský. Nechýba ani človek, ktorý sa preslávil tým, že doslova udal šéfredaktora jedného časopisu s cieľom ho kriminalizovať, sám udavač Sybila osobne. Medzi slniečkárskymi ultra sa objavil aj ich vzor Matúš Vallo, vnuk Miroslava Válka, ktorý žiaľ nejde cestou svojho starého otca. Za jeho bačovania Bratislava prišla o architektonický unikát brutalizmu ISTROPOLIS. Za jeho bačovania je centrum mesta posprejované vandalmi, smradľavé, ošťaté vďaka psíčkárom, špinavé a s prekvitajúcou kriminalitou, agresivitou zlodejov, feťákov a samomluvcov. To je realita Vallovej Bratislavy s otvorenou kultúrou. Avšak fontánu na bývalom Gottwaldovom námestí vzorne obnovil, aby sa tam mohli konať protesty za „európske Slovensko.“ Zatrieť grafity v hlavných uliciach Bratislavy však pre neho nebolo podstatné. Aj takto si možno vytvoriť obraz o tom, čo je to otvorená kultúra. A aby toho nebolo málo, prišla podporiť aj najmúdrejšia pani Magda. A keby Vám naozaj nebolo málo, tak prišiel ďalší ideológ Fedor Blaščák.
A kto to podpísal? Nech sa páči:
Otvorená Kultúra!
Anténa – sieť pre nezávislú kultúru
Študentstvo za Otvorenú Kultúru! (ŠOK!)
AEC (Association Européenne des Conservatoires, Académies de Musique et Musikhochschulen)
Artistic Freedom Initiative
Culture Action Europe
ETC – European Theatre Convention
European Alliance of Academies
ICOM SEE – South East Europe Alliance
Opera Europa
Resistance Now Together
Trans Europe Halles
Wiener Festwochen
Pearle
Snaha o ovládnutie slovenskej kultúry, resp. jej totálnu dekonštrukciu sa tu deje systematicky už od ministrovania dvojitého agenta Mareka Maďariča, ktorý obsadil paradoxne za vlády Smeru do kultúrnych inštitúcií liberálov a progresívcovi, ktorí následne začali vyčleňovať a cenzurovať každého, kto nešiel s nimi. Úpadok kultúrnej sféry vyvrcholil za čias Natálie Milanovej.
Okrem všetkých menovaných tu máme aj dvorného pána spisovateľa, ktorý nemá s nezávislosťou a apolitickosťou nič spoločné, samotného pána Hvoreckého.
NASLEDUJE PASÁŽ O HVORECKOM, KTORÝ BLIŽŠIE ANALYZUJE MYSLENIE A LA OPEN SOCIETY
Istý bloger na Pravde o Hvoreckom napísal: Vypočuť si toto video „veľkého intelektuála“ a spisovateľa si žiada skutočne obrovskú dávku energie, trpezlivosti, racionality, sebazaprenia a pevných nervov. Ja to však pre históriu znova urobím, pretože nechať toľkú znôšku manipulácií bez reakcie by znamenalo vyjadriť s týmto videom súhlas. Toľko zla a zákernosti, koľko nájdete v jednom videu od pána Hvoreckého z Goeteho Inštitútu si zaslúži komentár, ale aj upresnenie k niektorým jeho manipuláciám. Je krásne vidieť, kto má kontakty a možnosti pri šírení virálnych videí (veď 8800 lajkov a 353 tisíc zhliadnutí nedosiahne len tak bežný smrteľník, ktorý si založí sociálnu sieť, otvorená priazeň Mety je tu jasne viditeľná).
Zákernosť Hvoreckého začína hneď v úvode, keď s predpokladom, že ministerku odvolajú povie vetu „ešte stále ministerka.“ Následne hneď pokračuje v duchu honu na čarodejnice, keď sa doslova vytešuje z toho, že ju vyhodili z komerčnej televízie a následne začne používať rétoriku informačnej vojny, ktorú od Majdanu vedie západ voči východu. Tzn. zjednodušene povedané, každý kto si dovolí nesúhlasiť je označený ako „dezinformačná scéna“, šíriteľ lží a propagandy. Svojho času to bolo obľúbené zaklínadlo Juraja Smatanu, ktorý záhadne zmizol zo scény. Dezinformácie, hoaxy a propaganda ako kladivo na všetkých, ktorí si dovolia nesúhlasiť. Nie je podstatné, kto má pravdu, podstatné je nepriateľa rýchlo označiť za dezinformátora, vytvoriť o ňom stovky memečiek na sociálnych sieťach a vyčleniť ho zo spoločnosti, aby stratil akúkoľvek možnosť sa brániť, akúkoľvek možnosť byť súčasťou spoločnosti. V čom sa tieto metódy líšia od stavania koncentračných táborov, gulagov a pod.? Iba v tom, že sa to deje vo virtuálnom priestore, no reálny dôsledok tohto konania je ľudí vyčleniť, pozbaviť možnosti sa k čomukoľvek vyjadriť, ideálne ich úplne zrušiť, ako sa hovorí cancelnúť. Sme toho svedkami už takmer desaťročie, čo rôznorodí ľudia čelia podobným útokom, a to často aj za to, že sa raz-dva krát v afekte nešťastne vyjadrili. Niektorým už zrušili profily, iných sa snažia umlčať iným spôsobom.
Následne pokračuje Hvorecký Šimkovičovej kritikou LGBT ideológie a nelegálnej migrácie, keď zvolila, treba povedať, nevhodné prirovnanie. Hvorecký s hysterickým tónom hovorí, že je to „otvorene neonacistická sprisahanecká konšpiračná teória o veľkej výmene obyvateľstva,“ ktorú šíria zástupcovia krajne pravicovej ideológie. Nuž, milý pán Hvorecký, je pravda, že pani Šimkovičová zvolila nevhodnú formu vyjadrenia.
Hvorecký ďalej cituje Fica v kontexte „duchovných bezdomovcov“, keď hovorí, o ľuďoch z umeleckej komunity, pričom sa sústreďuje predovšetkým na seba, ako jedného z jej zástupcov. Nuž, ľudia, ktorí si nie sú vedomí historickej kontinuity, popierajú všetko národné, nenávidia vlastný národ sú skutočne duchovní bezdomovci. Kto nechce vidieť kontinuitu podľa Fica nevie čo robiť so slovenským národom, Slovenskom, ani sám so sebou. Toto dokonalé sedí aj na pána Hvoreckého. Áno, je pravda, že ľudia ako Hvorecký vytvárajú „nejaké diela“, ale ich kvalita a výpovedná hodnota, či servilnosť dominujúcej ideológii otvára otázku, či o desať či dvadsať rokov si niekto spomenie, že tu nejaký Hvorecký vôbec bol. Veľké literárne diela vždy prekračujú tieň dobovej ideológie. Spomeňme Haškovho Švejka, Čapkove dielo Bílá nemoc či Kafku, o ktorom sám Hvorecký robil podujatie. Túto ľudia neslúžili ideológii, išli si svojou cestou. Hvorecký je však v jej zajatí.
Ďalej Hvorecký hovorí o komunite LGBTI, ktorá podľa Šimkovičovej nepripustí iný názor (čo je väčšinou bohužiaľ pravda, a dá sa to dokázať na konkrétnych príkladoch), a zákerne prepojí na osobný útok smerom k spojitosti Šimkovičovej a Bruchalu a začne moralizovať o rovnosti a univerzálnych ľudských právach medzi ľuďmi. Zaujímalo by ma, či by s tým pochodil u priaznivcov islamu…
Všimnite si, že má na túto emocionálnu manipuláciu pekne pripravený scenár. Pán Hvorecký, nikto tu neútočí na sexuálne menšiny… väčšine Slovákov vadí však extrémna propaganda, ktorá tlačí tieto témy takmer úplne všade (na školy, na inštitúcie, do médií, na festivaly, jednoducho všade). Hovorí sa, že nič netreba preháňať alebo všetko s mierou. Ľudia ako vy, a vaši kolegovia z mimovládnych organizácií dokazujú presný opak. Ľuďom táto agenda (teda nie samotní homosexuáli) lezie na nervy práve preto, že ju pcháte úplne všade. Som presvedčený o tom, že pred pár rokmi dozadu, keď ešte táto hystéria nebola tak extrémna, boli ľudia k tejto téme oveľa otvorenejší. Dosiahli ste presný opak. A hlavne, a to je najdôležitejšie, ideologicky sfanatizovaná časť komunity LGBTI + – x y a ich ideologickí propagandisti rozhodne nepatria k tým najtolerantnejším, čo dokazujú ich skutočne nenávistné a extrémne vulgárne vyjadrenia na sociálnych sieťach smerom ku konzervatívnejšej časti obyvateľstva, ktorou vyslovene opovrhujú. Alebo to chcete spochybniť? Dôkazov sa nájde dostatok, stačí si pozrieť stránku Zo*ri, Dailymale a iné.
Dôkazov sa nájde dostatok, stačí si pozrieť stránku Zo*ri, Dailymale a iné.
A ideme ďalej. DEMAGÓGIA prvej triedy pokračuje tým, že chce Hvorecký ľuďom zobrať právo kritizovať súdobý stav spoločnosti, amorálnosť spoločnosti, čo začne umelo spájať s fašizmom. Nuž, pán Hvorecký, skúste sa prejsť v noci po Bratislave, skúste sa opýtať mladých ľudí, ktorí sa nevedia rozhodnúť či sú chlapci alebo dievčatá, aká je ich motivácia. Možno je vo „vašom svete“ normálne, že chlapci nosia ružové sukne a dievčatá sa hrajú na chlapcov, no my máme právo povedať, že sa nám to nepáči, že máme na to iný názor. Urobiť fašistu z každého, kto odmieta prijať fakt, že chlap v sukni (heh s výnimkou škótov), je prejavom nevkusu, gýču a hnusu, je len čistá demagógia slniečkárskeho extrému, ktorý projektuje spoločenský chaos.
Vraj „nový fašizmus“ mýtizuje minulosť. Hvorecký začne trepať o sedemdesiatich a stopäťdesiatich rokoch dozadu. Pán Hvorecký, nemusíme chodiť tak ďaleko. Stačí sa vrátiť pred Majdan, do časov, keď tu neboli vaše extrémne slniečkárske experimenty, či sa tu žilo lepšie? Kedysi si pravičiar rozumel s ľavičiarom, konzervatívec s liberálom, no rozklad ste do spoločnosti priniesli vy a vám podobní extrémnou angažovanosťou a fanatizmom, ktoré rozožierajú túto spoločnosť už od čias Majdanu (teda u nás roky cca. 2014, 2015). Váš projekt Popperovej „otvorenej spoločnosti“ je v skutočnosti projektom rozvratu spoločnosti. A nie, nejde o nový fašizmus, ale len o túžbu ľudí vrátiť sa do normálu, kde nebolo 71, 75 či 150 pohlaví, kde nebol fenomén cancel culture, woke, blokovanie ľudí za názor, hejt stránky a pod. Áno, táto doba je úpadková a úpadkovou ju robia ľudia ako vy. A mimochodom, áno, opýtajte sa väčšiny národa, či sa mali materiálne lepšie pred rokom 1989. Boli by ste veľmi prekvapený, že väčšina slovenského národa ma iný názor, než bratislavská kaviareň.
„Byť neofašistkou nie je nadávka,“ hovorí Hvorecký a spomína Tarabu, Michelku, Huliaka a Machalu. A trepe ďalej, že vyznávajú kult maskulinity, extrémny nacionalizmus (všimnite si, že tieto pomenovania si pre istotu prečíta z papiera) a ďalšie charakteristiky vraj nového fašizmu. Ja sa pýtam, kde sa títo ľudia prihlásili k citujem „extrémnemu nacionalizmu.“ Nehovorím, že sú ideálni, nie som ich voliť, ale zase raz preháňate. Pokiaľ viem, tak extrémny nacionalizmus je založený na nenávisti k iným národom. Kde títo ľudia vyjadrovali priamu nenávisť ku konkrétnym národom? Nehovorím, že sú ideálni, ale robiť s nich nových Hitlerov je úbohá manipulácia. Podľa týchto ľudí je akýkoľvek bežný národný konzervatívec neofašista. Pritom, čo je podstata fašizmu?
Fašizmus je najviac otvorene teroristická diktatúra najreakčnejších, najšovinistickejších a najimperialistickejších elementov finančného kapitálu (Dmitroff).
A ja sa pýtam? Kto slúži Esetu, ktorý je spojený s Denníkom N a Sorosovou NOS? Kto slúži Pente, ktorá ešte nedávno spoluvlastnila denník SME? Kto usiluje o cenzúru na korporátnej sieti Facebook (v praxi V. Bilčík)? Kto sa snaží vylúčiť konkrétnych ľudí zo spoločnosti? Kto najviac slúži nadnárodnému kapitálu? Odpovedzte si sami..
A s demagógiu ide ďalej. Hvoreckému vadí vyznávanie obyčajného človeka, zastupovanie ľudu. Vraj je tých bežných ľudí čo s ministerkou súhlasia, čoraz menej. Ja sa však pýtam, koľkí bežní, obyčajní ľudia sa vedia stotožniť s Vašimi umelými ideológiami?
Ironicky dodáva, ževraj s bežným ľudom „tvoriví ľudia“ (čím myslí narcis samozrejme seba a progresívnu sektu) nemajú nič spoločné. Nuž pán Hvorecký, nie všetci tvoriví ľudia sú súčasťou progresívnej sekty. Pán Hvorecký, pojem obyčajný človek zneužil akurát tak Matovič. V skutočnosti ide v politike o to, že sa tento pojem používa, pretože tým chcú dať niektorí politici najavo nesúhlas s vašou formou politiky, kde je na prvom mieste záujem elít, finančných korporácií či eurobyrokratov presadzujúcich cancel culture a woke. Politici, ako napr. Robert Fico, ktorí stoja na strane bežného človeka, čo je základom politickej ľavice, presadzujú politiku, ktorá je primárne zameraná na bežných pracujúcich ľudí. Iste, pre vás z bratislavskej kaviarne je to pomaly urážka, pretože sa sami považujete za niečo viac, za nadľudí, za aristokratickú elitu, ktorá je nad týmto bežným človekom, ktorým v konečnom dôsledku opovrhuje. Veď sú to vaši spriaznení ľudia, čo tak radi nazývajú Slovákov post-sedliakmi, dezolátmi a pod. Zacitujem jedného z ďalších liberálno-progresívnych hejterov S. Lavríka: „Pani Martina, pofidérne vyrezaná marioneta podlým klaunom Andrejom vytiahnutá zo zatuchnutého depozitára dávno skrachovaného jarmočného bábkového divadla potulujúceho sa po rakúskych vidiekoch, obsadená do úlohy mrazenej kráľovnej v hrôzu a zhnusenie budiacej tragifraške, lajdácky vodená napoly nepríčetným impresáriom Lukášom, čo krivo hľadí, krivšie hovorí a koná just ako farizej, sa zobudila do ďalšieho rána poznačeného blúznivými snami nekonečnej noci rozbitej na črepy ostré ako úlomky zrkadla oroseného ľadovým potom z toho, čo musí zrkadliť.“
Čerešnička na torte je spojenie kritiky opozície s novým fašizmom. Takže akákoľvek kritika je už podľa Vás nový fašizmus? A nepreháňate to náhodou? Nejde vám náhodou o to, zaistiť si nedotknuteľnosť, aby sa Vás náhodou niekto neopovážil kritizovať, lebo bude automaticky označený za nového fašistu? A Hvorecký pokračuje ďalej. Vraj mimovládkový projekt Otvorená kultúra, ktorý sa zjavil ako blesk z jasného neba a nikto o ňom nič nevie, nie je spojený s PS. Nuž, lebo vraj nie všetci volia PS. Oh, pardon, možno niektorí volia aj SASKU alebo DEMOKRATOV, no nepredpokladám, že by sme tam našli voličov Smeru, Hlasu alebo SNS či nebodaj KSS.
Všetko progresívne je v skutočnosti pokrok, hovorí Hvorecký. Nuž, do takej pozície sa síce štylizujete, no ja za pokrok nepovažujem každým týžďnom objavenie nových pohlaví, ale to, že fungujú železnice, je zabezpečená bezplatná zdravotná starostlivosť, stavajú sa byty, stavajú sa nemocnice, sú zabezpečené sociálne práva a technické výdobytky. Pokrok znamená napredovanie, nie cesta do chaosu.
Vraj ľudia ako my (hovorí vy) pohŕdajú demokratickými inštitúciami, opozičnými stranami a názorovými oponentmi namiesto toho, aby s nimi zrozumiteľne diskutovali. No, tak to pardón. Kto tu nazýva oponentov dezolátmi, dezinfo scénou, konšpirátormi, bludármi, propagandistami či dokonca neofašistami? Nie ste to náhodou vy a ľudia ako vy? Takto si vy, bratislavská kaviareň, predstavujete diskusiu, že najskôr niekoho pourážate a potom očakávate, že s vami bude slušne diskutovať? Spájanie demokracie s opozičnými stranami je taktiež smiešne. Veď vy sami najviac opovrhujete demokraciou, nakoľko sa ani neviete zmieriť s výsledkom demokratických volieb. Taktiež sa otvorene pýtam, prečo by zrovna opozičné strany mali byť nositeľom demokracie? Veď predsa do opozície sa môže dostať aj fašistická strana?
Hvorecký hovorí o pohŕdaní intelektuálmi, vzdelaním a ľuďmi, ktorí pracujú hlavou a mysľou. Nie pán Hvorecký. To nie je pohŕdanie intelektuálmi, to je pohŕdanie pseudointelektuálmi, ktorí sa stavajú do role elity, ktorá má potrebu poučovať väčšinu národa, že sú hlupáci ak nevolia strany, ktoré chcete aby volili. Je to pohŕdanie elitárskymi ľuďmi ako vy, nie pohŕdanie intelektom vo všeobecnosti. Pretože vy nie ste ani len schopní priznať, že intelektuál môže mať aj iný názor než vy, a že existujú aj tvoriví ľudia na opačnej strane barikády, ktorú tu roky staviate.
A finálny záver je Hvoreckého moralizovanie o klimatickej katastrofe. Vy, bratislavská kaviareň, poručíte vetru a dažďu, a svojimi propagandistickými drístami zastavíte globálne otepľovanie? To je krásny záver prejavu tohto hejtom posadnutého človeka.
Takže si to ešte raz zosumarizujme, čo je podľa Hvoreckého, ktorý evidentne nadväzuje na Drábikovu knihu o fašizme, nový fašizmus:
- kritika „intelektuálov“ s tzv. progresívnymi a liberálnymi postojmi,
- akákoľvek kritika migrácie, nebezpečenstva islamu, resp. jej negatívnych dôsledkov,
- akákoľvek kritika Ukrajiny (narážanie na napadnutý národ v úvode videa), zároveň skryté akceptovanie banderizmu,
- akákoľvek kritika fanatického, až nenávistného presadzovania LGBT ideológie, nie samotných homosexuálov,
- hlásenie sa k ľudu, k obyčajnému človeku, k ľudovosti,
- kritika opozície,
- vraj extrémny nacionalizmus, teda v skutočnosti národný konzervativizmus a prirodzené vlastenectvo, zároveň však nevadí banderovský otvorený šovinizmus, ktorý sa rozmáha na Ukrajine
Edit. na záver, podobnosť tričiek a hesiel s firmou KOMPOT je čisto náhodná.
***
Aby sme sa však vrátili k podstate pripájame zopár článkov, ktoré vyšli na DAV DVA:
Tomáš Klimek: Otvorená kultúra na večné časy a nikdy inak!
Otvorená a „žiadna iná“ alebo len kultúra otvoreného hejtu?
Na pripomenutie, rozhovor s tvorcami Kiskovej marketingovej kampane
Predseda vlády Robert Fico poukázal na súčasné slovenské, európske a svetové problémy, ale dotkol sa nepriamo aj vízie „otvorenej kultúry“
Národná neomoderna ako koncepcia pre slovenskú kultúru 21. storočia
Konšpirácie, ktoré dokola opakujú progresívni „aktivisti“, mainstream médiá, politici a angažovaní umelci
Kompot spustil nechutnú dehumanizačnú kampaň proti Blahovi, predáva handru s jeho podobizňou a nadávkami. Majú právo moralizovať o šírení nenávisti?
Richard Sťahel: Cieľ výchovy k občianstvu ako filozofický problém
V minulosti sme na DAV DAV písali:
Bez pretvárky, zdroj ANTISOROŠ
Dalo by sa povedať, že dôsledky Popperovho konceptu spočívajú v tichom a zložitým spôsobom dokázateľnom zavádzaní novej totality pod zámienkou obrany slobody, demokracie a boja proti totalitarizmu, kryjúceho sa za boj pre ilúziu slobody (nakoľko slobodné sú iba vyvolené názory, vyhovujúce konceptu tzv. „otvorenej spoločnosti.“). Popperova bezhraničná kritika sociálneho utopizmu legitimuje cestu k dystópii, resp. legitimizuje samotnú dystopiu ako konečný stav vecí, rezignáciu na hľadanie vyššieho zmyslu dejín, ktorý je podľa Poppera zámienkou na budovanie novej totality. Popperove odmietnutie všetkých konceptov mimo liberalizmu je založené predovšetkým na udržaní liberálnej demokracie západného typu, so všetkým úpadkovým, nespravodlivým a odsúdeniahodným, ktoré priniesla (teda bez toho, že by si toho možno autor bol vedomý, vrátane plundrovania prírody, vykorisťovania, hyperkonzumu, dekadencie, odcudzeniu, nezmyselnosti spoločnosti, egoizmu, úpadkovej kultúry a morálnej relativizácie), ako jediným možným riešením. Popper po skúsenostiach z 2. svetovej vojny volá po nutnej kritike intelektuálneho dedičstva Európy a volá po vysporiadaní sa, pernamentnou kritikou utopických konceptov – odôvodňuje to záchranou civilizácie. Ako si Popper vysvetľoval „vysporiadanie sa“? Vystrieľaním všetkých, ktorí sú mimo dokonalej liberálnej otvorenej spoločnosti? Je Popperov boj s totalitarizmom zámienkou pre vybudovanie novej totality? Práve tento aspekt boja s „historistickými poverami“ za slobodu a demokraciu je typickou ukážkou lži, na ktorú nadviazal George Soroš, nepriamou a maskovanou obhajobou globálneho kapitalizmu v Liebnitzovskom duchu najlepšieho zo všetkých možných svetov. Napriek tomu, že bol Soroš v minulosti voči kapitalizmu kritický, bolo by naivné hľadať autenticky humánne a sociálne v koncepte autora, ktorý je ideovo spätý s Friedmanom, Hájekom, Thatcherovou, Benthamom, Nozickom a menami ako Rothschild, Rockefeller, Kissinger a pod. Nie je náhodou, že sa George Soroš stretával s Ivanom Miklošom, Václavom Havlom, Ivetou Radičovou, Pálom Csákym (teda ľuďmi, ktorí sa podieľali na predaji slovenských strategických podnikov do zahraničných rúk), predstaviteľmi Európskej komisie a že krajne neoliberálna strana SaS je ideovo spätá s Nadáciou pre otvorenú spoločnosť.
Dáta zhromžadil pre článok: Ondrej G.
Soroš a Kissinger
Soroš a Rockefeller Reagen s Rockefellerom, Rockefeller a Thatcherová
Soroš, Rockefeller, Rothschild
