Stav súčasného slovenského družstevníctva (časť 1.: Družstevné organizácie)

Predseda Predstavenstva DÚ SR, Ing. Vojtech Molnár
Samuel Jurkovič, priekopník slovenského (európskeho) družstevníctva

„Jedine skrze spojené síly na nohy se postaviti bude moci.“ 
Samuel Jurkovič, zakladateľ slovenského družstevníctva, pedagóg, ľudovýchovný a kultúrny pracovník, národný buditeľ


Družstevníctvo má na Slovensku hlbokú tradíciu (pozri aj publikáciu  160 rokov histórie družstevného hnutia) započatú v 19. storočí osvetárom a národným buditeľom Samuelom Jurkovičom, zakladateľom Spolku gazdovského, prvého družstva na našom území. Na družstevníctve sa dokážu zhodnúť pokrokovo zmýšľajúci socialista, kresťan aj národniar. Už na začiatku 19. storočia vzniká v Británii náznak družstevného hnutia vďaka utopistovi Robertovi Owenovi, ktorý inicioval vznik prvého moderného družstva v anglickom Rochdale –  len 50 dní po založení Rochdale vzniklo v Sobotišti družstvo Spolok gazdovský. Nasledoval ho Samuel Ormis Potravným spolkom v Revúcej, čo bolo vôbec prvé spotrebné družstvo v Uhorsku. V 60. a 70. rokoch 19. storočia vznikali ďalšie spolky. V roku 1875 vzniká družstevný zákon. Po období nepriazne sa družstvá vracajú na scénu v 90. rokoch vďaka Ľudovítovi Blahovi, Ľudovítovi Okánikovi a ich Gazdoskému-potravnému spolku. Družstvá sa vďaka Milanovi Hodžovi zakladali aj za ČSR (rozmach nastal v rokoch 1924-29), ale až po roku 1945 nastala masová obnova družstevníctva, nielen poľnohospodárskeho, ale aj výrobného a to s dosiahnutím potravinovej sebestačnosti 96% v roku 1989, ako to mapuje aj dokument Cesty nášho poľnohospodárstva. Podľa IX. Zjazdu KSČ v roku 1949 vznikali kultúrne brigády, ktorých cieľom bolo združstevňovanie poľnohospodárstva prostredníctvom šírenia umenia a kultúry na vidieku a mnoho ďalších iných prvkov. Pridružená výroba dosahovala doslova zázraky, vznikli družstevné podniky v oblasti stavebných prác, kovovýroby, reštaurácií, združení remeselníkov atď.  (dnes funguje len zriedkavo, zachovalo si ju napr. v Pruskom či Hlohovci).Tragédiou pre družstevníctvo bola ekonomická transformácia zo socialistickej plánovanej ekonomiky na voľno-trhovú kapitalistickú v roku 1989. Zavŕšením tohto procesu bola integrácia Slovenska do globálnych štruktúr, rozpredaniu národného majetku do zahraničných rúk, čoho následkom je potravinová a ekonomická nesebestačnosť Slovenska. Tieto štruktúry síce formálne družstevníctvo podporujú, avšak cieľom voľno-trhovej ekonomiky je predovšetkým predaj druho-triednych tovarov zo západu, a nie ekonomická sebestačnosť krajiny, čo sa napokon potvrdilo jednak:
1) v aktivite proti opatreniu označovania % slovenských potravín v obchodných reťazcoch (pozri aj 1, 2). Brusel sa pýtal, prečo máme oznamy o percentách domácich potravín (pozri 1, 2); správny postoj zaujal k tejto téme Ľubomír Jahnátek, ktorý bojoval za potravinovú sebestačnosť.  Na pozadí klimatických zmien a hospodárskej krízy je čoraz zrejmejšie, že potravinová suverenita je nielen zárukou bezpečnosti a prosperity krajiny, ale aj zdravia jej obyvateľov,“ prehlásil aj ex-minister JahnátekJediný reťazec, ktorý uprednostňoval slovenské výrobky bola a dodnes je COOP Jednota (viď zdroj). Otázka prečo je tento problém dôležitý je v bode 2:
2) teda v prevalení kauzy o dvojakej kvalite potravín (mainstreamové média, odhaľujúc svoju zapredanosť sa korporátnych vlastníkov samozrejme bohato zastávali: viď linky 1 (Persil), 2 (Tesco), 3, 4, ba dokonca neoliberálna SaS spochybnila dvojakú kvalitu potravín, čo je asi najpriamočiarejšia servilnosť záujmom nadnárodným korporáciám). V istej korporátnej komerčnej televízii spoločnosti CME zaznel v tejto súvislosti zaujímavý citát istej „odborníčky“: „Začínají problém chápat, no nemužu ohrozit svobodu volného pohybu zboží a svobodu podnikání.“ Tu sa odhalila povaha slovenských médií a ich zapredanosti vo výbere „odborníkov“ do ich reportáží.

Samuel Ormis
Samuel Ormis

V súčasnosti družstvá získavajú popularitu po celom svete, napriek tomu na Slovensku stále nie sú trendom, nakoľko tu chýba systematická podpora. A to v situácii, keď ceny potravín podľa Štatistického úradu rastú už štvrtý mesiac v poradí: od augusta z 0,2% na 0,3%. Zanedbávanie, ignorácia, prípadne dokonca výsmech témy potravinovej a hospodárskej sebestačnosti médiami a marketingovými agentúrami nesie svoje trpké plody. Treba preto niečo nutne robiť. Ešte v roku 2016 DAV DVA spolupracoval na organizácii konferencie za potravinovú sebestačnosť a vyzýva k nej aj v článkoch.

Už dlhší čas plánujem spísať zoznam slovenských družstiev a tak ich spropagovať medzi verejnosťou, aby sa ďalšie začali zakladať a boli sme tak pripravený na prípadnú civilizačnú zmenu prostredníctvom zosilnených spoločenských väzieb; slovami Samuela Jurkoviča: „úbohý a roztratený národ nevyhnutne potrebuje takéto ústavy v záujme svojho materiálneho a duchovného zvelebenia. Jedine vtedy sa postaví na nohy, ak spojí svoje sily.“ A práve v dnešných neo-koloniálnych časoch, keď sa naša potravinová sebestačnosť znížila na mizerných 40%, čo znamená totálnu závislosť a nesebestačnosť (pričom väčšina podnikov je v zahraničných rukách) je jedinou možnou zbraňou proti otroctvu vzájomná kooperácia.

Túto osvetu započal už kolega David Diczházy, ktorý napísal pre DAV DVA niekoľko osvetových článkov ako napr. Podnikanie formou družstva má mnoho výhod oproti „eseročke“, Môžu družstvá zachrániť slovenské poľnohospodárstvo?, Družstvá fungujú aj v zdravotníctve, JZD Slušovice – socialistický zázrak,  Kooperatívna ekonomika: Náhrada kolabujúceho kapitalizmu, Zo zamestnancov majitelia – americké družstevnícke hnutie,  Argentínska zamestnanecká samospráva Zanon Ceramic, Družstevné samosprávy ako alternatíva pre Slovensko, Mondragón – korporácia, ktorú vlastnia zamestnanci, Príklady ekonomickej demokracie zo sveta, Boj družstevníkov v Chicagu a najnovší článok o modernom družstve ŽIVA. Všetky tieto články sú pre osvetové účely zdarma online, pôvodne ako súčasť projektu Ekonomická demokracia, s kontinuitou v DAV DVA.

Prvý krát som o fungujúcich slovenských družstvách počul na konferencii o družstevníctva pri príležitosti 170. výročia družstevného hnutia na pôde NRSR v Bratislave. Od tej doby sa o družstevníctvo aktívne zaujímam ako o jednu z možných alternatív aj v rámcoch kapitalizmu. Druhý krát som sa prezentáciou družstiev stretol na výstaviska Agrokomplex 2017, v rámci výstave COOPEXPO (1), čo bol 24. ročník družstevnej kontraktačno–predajnej výstavy. Pri tejto príležitosti som sa stretol aj s riaditeľom Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR, Ing. Milanom Mišánikom a komunikoval som aj s vedúcimi sesterských organizácií. Už na samotnej výstave som získal prehľad o stave slovenského družstevníctva, ktoré ako alternatíva voči klasickým kapitalistickým podnikom momentálne iba prežíva. 

V časti prvej si predstavíme základné družstevné organizácie na Slovensku…


Hlavné družstevné organizácie na Slovensku

Na Slovensku pôsobia tri družstevné ogranizácie – hlavná, integračná Družstevná únia, Slovenský zväz bytových družstiev, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR. 


Družstevná únia Slovenskej republiky

DRUŽSTEVNÁ ÚNIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Družstevná únia Slovenskej republiky je dobrovoľné záujmové združenie družstevných zväzov založené za účelom spoločnej ochrany ich záujmov. Je členskou organizáciou Medzinárodného družstevného zväzu ICA a Cooperatives Europe so sídlom v Bruseli.

Družstevná únia Slovenskej republiky vznikla súčasne so vznikom samostatnej Slovenskej republiky čo znamená, že v roku 2003 oslávila svoje 10-te výročie. Ustanovujúce Valné zhromaždenie sa konalo 29. decembra 1992 v Sobotišti.

Fotka uživatele DAV DVA - kultúrno-politický magazín.
Družstevná Únia SR na výstave COOPEXPO v Nitre

Delegovaní zástupcovia rozhodli, že členmi DÚ SR budú: SZVD, SZSD (v súčasnosti COOP Jednota Slovensko), SZBD a ZPD SR (v súčasnosti ZPD a OS SR). DÚ SR predstavuje najvyšší koordinačný orgán reprezentujúci záujmy a rozvoj družstevného hnutia na Slovensku v nových podmienkach, ktoré vznikli po roku 1989 a následne 1993.

Družstevná únia SR má spolu so svojimi členskými zväzmi dôležitú úlohu pri tvorbe vhodných podmienok pre činnosť všetkých družstiev v štáte, a to tak vo vzťahu k štátnym orgánom Slovenskej republiky, ako aj smerom k medzinárodným orgánom a organizáciám. Družstevné hnutie na Slovensku zohralo počas svojej 158 ročnej histórie významnú a dôležitú úlohu tak v ekonomickej ako i v sociálnej oblasti.

Odovzdávanie ceny Samuela Jurkoviča

Významnou mierou prispievalo k rozvoju dedín a miest a tým celých regiónov a napĺňaním svojich základných cieľov uspokojovalo nielen potreby svojich členov, ale aj ostatných obyvateľov Slovenska. Môžeme povedať, že i v súčasnom období predstavujú družstvá významný prvok ovplyvňujúci rozvoj a nezávislosť Slovenskej republiky. Po veľkých transformačných zmenách, ktoré postihli družstevníctvo v 90-tych rokoch, 1989 a 1992, v súčasnosti naberá druhý dych a krok za krokom dochádza k stabilizácii a postupnému rozvoju.

Družstevná únia zriadilo aj mimoriadnu cenu Samuela Jurkoviča: družstevnú cenu Samuela Jurkoviča zriadilo Predstavenstvo Družstevnej únie SR uznesením zo dňa 26. 3. 1993. Cena je udeľovaná za mimoriadne zásluhy v jednotlivých oblastiach činností v družstevníctve.

Zdroj textu: http://www.dusr.sk a http://www.dusr.sk/historia.php


Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR

ZVÄZ POĽNOHOSPODÁRSKYCH DRUŽSTIEV A OBCHODNÝCH SPOLOČNOSTÍ SRZväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR je dobrovoľná, nezávislá a samosprávna organizácia združujúca právnické osoby – poľnohospodárske družstvá a obchodné spoločnosti pôsobiace v poľnohospodárstve. K najnovším aktivitám patría zorganizovanie konferencie v Očovej. Zväz ako jeden zo zakladajúcich členov Družstevnej únie SR, AZZZ SR a účastník sociálneho tripartitného dialógu bude uplatňovať a presadzovať záujmy svojich členov pri riešení otázok rozvoja družstevného hnutia a poľnohospodárstva k vytvoreniu lepších trhových podmienok a prenikania družstevníctva do nových sfér podnikania vrátane poisťovníctva, úverovania a finančných služieb. Medzi ciele organizácie patrí:
1, presadzovať všetkými účinnými cestami naplnenie rámca dohody z EÚ o priamych platbách pre poľnohospodárov SR na r. 2008-2010 ich dorovnaním z rozpočtu SR do výšky 75%, 80% a 85%.
2, presadzovať rovnocenné postavenie poľnohospodárov v rámci Slovenska bez ohľadu na územie, v ktorom pôsobia a zvýšiť úsilie pri podpore živočíšnej výroby.
3, iniciatívne vstupovať do prípravy Národného strategického plánu rozvoja vidieka na roky 2007-2013 a členstvom v Monitorovacom výbore navrhovať a presadzovať zmeny, ktoré budú vyplývať z praktických poznatkov prijímateľov.
4, naďalej presadzovať zrušenie ekonomicky neodôvodnenej dane z poľnohospodárskej pôdy.
5, aktívne sa podieľať pri formovaní spoločných aktivít a vytváraní partnerských vzťahov so zameraním na využitie zdrojov zo štrukturálnych fondov EÚ orientovaných na rozvoj vidieka v rozvíjaní nepoľnohospodárskych ekonomických aktivít a tiež v sociálnej a zdravotnej oblasti s ďalšími aktérmi pôsobiacimi na vidieku.

ZPD a OS SR zastupuje svojich členov v organizáciách: Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení, Hospodárska a sociálna rada, Družstevnej únii Slovenskej republiky, Predstavenstve Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, COGECA – generálny výbor pre poľnohospodárske družstevníctvo v EÚ, COPA – výbor poľnohospodárskych organizácií v EÚ, Odborných pracovných skupinách pri Ministerstve pôdohospodárstva SR, Komisiách pri Výbore NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Rade vlády pre vedu a techniku, Vidieckom parlamente na Slovensku, Národnom konvente EÚ, Pracovnej skupine pre právo obchodných spoločností a družstiev v EÚ pri Ministerstve spravodlivosti SR, Monitorovacích výboroch pre: pred vstupový fond SAPARD; Sektorový operačný program poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka; Plán rozvoja vidieka.
Zdroj textu: http://www.zpd.sk/o-nas


Slovenský zväz bytových družstiev 

Slovenský zväz bytových družstievSlovenský zväz bytových družstiev vznikol na základe uznesenia ustanovujúceho zjazdu dňa 16. decembra 1968 a svoju aktívnu činnosť začal dňom 1. januára 1969. Predchadzájúca činnosť Československého bytového družstevníctva bola riadená Ústrednou radou družstiev Praha, ktorá až do vzniku Slovenského zväzu bytových družstiev organizačne i odborne riadila bytové družstevníctvo. Záujmové združenie vzniklo schválením založenia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi v roku 1992 a prijalo názov Slovenský zväz bytových družstiev. Sídlom Slovenského zväzu bytových družstiev je Bratislava a je zapísané v Registri záujmových združení právnických osôb na Obvodnom úrade Bratislava pod registračným číslom 84/92 OVVS. Slovenský zväz bytových družstiev zastupuje a podporuje záujmy členských družstiev v oblasti výkonu ich činnosti, zabezpečuje podporu a rozvoj družstevného hnutia v EÚ a SR s cieľom dosiahnutia finančnej podpory ekonomického a sociálneho postavenia svojich členov. Chráni a presadzuje záujmy členských družstiev, pričom aktívne spolupracuje najmä s poslancami všetkých zastupiteľských orgánov na celoštátnej a regionálnej úrovni, orgánmi štátnej správy a samosprávy, odbornými inštitúciami a pod. Slovenský zväz bytových družstiev je členom Družstevnej únie Slovenskej republiky a členom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky.
Zdroj informácií z oficiálnej stránky


O konkrétnych fungujúcich slovenských družstvách sa dočítate v pripravovaných ďalších dieloch seriálu DAV DVA o družstevníctve.


Pozn. (1) organizátori pripravili ponuku kvalitných slovenských výrobkov z dielní členských výrobných družstiev v samostatných predajných a výstavných stánkoch : ELEKTROPLAST, výrobné družstvo Prešov, Dekor Garden, výrobné družstvo Banská Bystrica, Šamotka v.d., výrobné družstvo Hrnčiarske Zalužany, ATAK, výrobné družstvo Prešov, NOVOCHEMA, výrobné družstvo Levice, OKRASA Čadca – Výrobné družstvoNovoplast v.d. Sered, výrobné družstvo Dolná Streda, CLIMEKO, výrobné družstvo Petrovany a tiež v SPOLOČNÝCH EXPOZÍCIÁCH ďalšie členské družstvá COOP Jednota, Najlepšie domáce potraviny. Pripravený bol sprievodný program priamo v pavilóne, hudobné a tanečné vystúpenia, prezentácie družstiev, NO CPS DOKORÁN a SSOŠ, tvorivé dielničky a súťaže. Konkrétnym družstvám sa budeme venovať v ďalších častiach seriálu.

4 thoughts on “Stav súčasného slovenského družstevníctva (časť 1.: Družstevné organizácie)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *