Zomrel J. Fresco – aký odkaz nám zanechal? (+ Rozhovor s Marekom Kopilcom)

„Spoločnosť, orientovaná materialisticky a založená na peňažnom systéme, je chybná. Naša spoločnosť bude jedného dňa považovaná za najúpadkovejšiu v histórii ľudstva. Máme mozgy, know-how, technológiu a možnosti na vybudovanie úplne novej civilizácie!“ ~ Jacque Fresco

Predslov Lukáša Perného:

Vo veku 101 rokov zomrel novodobý utopista Jacque Fresco, zakladateľ tzv. Resource Based Economy (Ekonomiky založenej na zdrojoch) a projektu Venus. Keď som čítal Utópiu Thomasa Mora, nachádzal som mnohé analógie s konceptom J. Fresca v pozitívnom zmysle – predovšetkým v téme maximálne efektívneho využitia zdrojov bol More predvojom Frescových konceptov. Ďalej som si spomenul na Fresca pri čítaní knihy Vedecký komunizmus (obrovské množstvo analógií s komunistickou spoločnosťou) a taktiež pri čítaní odkazu utopických socialistov Roberta Owena (jeho experiment New Harmony je akási proto-verzia Venusu) či Fouriéra a St. Simona.

Netrúfam si hodnotiť objektívne Frescov odkaz nakoľko nemám všetky jeho práce naštudované a moje informácie sú zatiaľ len útržkovité, no v každom prípade išlo o veľkého idealistu a vizionára, ktorý sa pokúšal definovať alternatívny model komunizmu pre 21. storočie. Svet bez peňazí, vojen, bez drancovania prírody, ťažkej práce, chudoby, väzenia či polície, s maximálnym využitím zdrojov a trvalou udržateľnosťou. Asi najinšpiratívnejším prvkom Venusu sú vízie futuristických, utopistických miest, ktoré využívajú moderné technológie v prospech každého človeka, nielen najbohatšej triedy, ako je tomu dnes. Navzdory kritike, inšpiratívnym môže byť pre nás Frescov odkaz založený na kritike kapitalistického spôsobu existencie, odmietajúci majetníctvo, peniaze a nerovnosť. Za najväčšie mínus Venusu považujem na rozdiel od klasického marxizmu či utopických socialistov, jeho jednak nezrozumiteľnosť pre obyčajných ľudí, teda prílišnú akademickosť, ktorá je vykorisťovaným masám cudzia a hlavne, a to je najpodstatnejšie – stále prílišnú abstraktnosť. Fungovanie Venus projektu si stále v jeho abstraktnosti nevieme presne predstaviť (najmä mechanizmy riadenia v praxi) a taktiež vo Venuse nie je domyslené, čo by sa stalo v prípade, že by tento rovnostársky model mohol niekto zneužiť a pretvoriť na brutálnu totalitu.

Do akej miery je Venus kompatibilný či odlišný s marxizmom si zaslúži nové a podrobné štúdie, na ktorých už dnes mnohí autori pracujú.

V DAV DVA dostal Venus projekt ako v jedinom slovenskom časopise obrovský priestor. Viď nasledujúce zaujímavé články:

Komunizmus vs Ekonomika založená na zdrojoch – celkový sprievodca a nástup EZZ
Ekonomika založená na zdrojoch vs. dnešný peňažný systém (Video)
Aktivista Matej Kotian: „Každý z nás počuje, ale kto načúva?“
Prečo nie je Projekt Venus technologická diktatúra? (+ English version)
Prečo nie je Projekt Venus utópia? (+ English version)
Skutočná vízia Projektu Venus Jacqua Fresca (+ English version)
Rozhovor s Vladimírom Molčányim, nórskym Slovákom, ktorý podporuje Projekt Venus
Adam Šipkovský, Pavol Lupták a Rado Bučko: Za Projekt Venus a Zdrojovú ekonomiku!
Ciele a návrhy projektu Venus
K Projektu Venus podrobnejšie
Venované pamiatke Jacqua Fresca
Prečo Ekonomika založená na zdrojoch?
Anarchokapitalizmus 2.0 a Kontračlánok: Anarchokapitalizmus 2.0 – Hasenie napľutého ohňa
Jacques Fresco a jeho svet zajtrajška
Marek Juhár: „Zdrojová ekonomika je presne typ systému, ktorým by sa ľudstvo malo zaoberať.“

V každom prípade sú výdobytky Venusu inšpiratívne aj pre marxizmus v 21. storočí. Čo však Venusu vyčítam je nerešpektovanie tradícií, náboženstiev a špecifík kultúr – podľa toho, čo som čítal, je Venus založený na univerzálnej a monolitickej kultúre, čo je dosť bezcitné a extrémne racionalistické, teda nie blízke prirodzenosti človeka. Venus tiež odmieta triedny boj – čím sa stáva brutálne naivným. Predstava, že mocní tohto sveta sa vzdajú len tak svojich majetkov a zrušia peniaze je maximálne naivná.

„Učenie alebo informácie v rámci Projektu Venus nie je to, čo Jacque Fresco diktuje. Je to prvý robený prieskum únosnosti daného prostredia a zachovanie populácie podľa zdrojov Zeme, nie Frescov názor.“ ~ Jacque Fresco

Fresco, Venus a Zeitgeist má aj na Slovensku svojich nasledovníkov, menovite Tomas Martinčok, Marek Kopilec, Matej Kotian, Vladimír Molčányi, Marek Juhár, Adam Šipkovský a Rado Bučko, Štefan Exocet, ktorí majú svoje miesto v médiu DAV DVA. Nemusím sa s nimi zhodnúť a ani nie som nekritickým obdivovateľom Venusu, no smer Venusu musí mať svojej miesto v diskusii o novom smerovaní ľavice, socializmu, komunizmu. Výdobytky, inšpiratívne nápady J. Fresca budú potrebné pri definovaní a budovaní novej, beztriednej spoločnosti v 21. storočí.

Rozhodol som sa spýtať niekoľko otázok priamo jedného z propagátorov Venus projektu, Ing. Mareka Kopilca niekoľko otázok:

1) Marek dlhodobo sa venuješ projektu Venus. Preto sa spýtam priamo teba na niekoľko otázok. T. E. Rostas vo svojej knihe Archa, kde sa venuje aj komunitaristickým projektom spomína aj projekt Venus. Rostas píše: “…mnohé z Frescových ideí, ako aj hnutia Zeitgeist, sú obdivuhodné a inšpiratívne. Napriek tomu sa domnievam, že naša budúcnosť netkvie v ešte masovejšom technologickom upgrade, ale naopak, v uvedomení si našich rozsiahlych a neprebádaných spirituálnych či transpersonálnych svetov..” V podstate sa s ním v tomto stotožňujem. Nie sú to práve technológie, ktoré dostali ľudstvo do stavu duchovného marazmu? Nie je to prílišná upätosť na materiálny svet, čo nás dostalo do konzumeristického šialenstva? Nebude budúcnosť skôr tribálna, než elektronická?

Ahoj Lukáš, ďakujem za položené otázky, skúsim na ne odpovedať postupne. Technológie nás do duchovného marazmu nedostali, sú len nástrojom. Uvediem príklady. Marie Skłodowska Curie sa venovala rádioaktivite, deleniu rádioaktívych izotopov, objavila pre ľudí rádium a polónium a neskôr na ňu nadviazali tvorcovia atómových bômb. Dnes po celom svete je množstvo elektrární, ktoré nám dávajú elektrinu, či sa skúšajú ešte bezpečnejšie spôsoby, ako to robiť, aby z toho nebolo toľko nebezpečného odpadu, no vychádzajúce z určitých základov. Taktiež bomby sa dajú použiť napr. na našu budúcu záchranu pred niečím nečakaným vo vesmíre, no ak sa napríklad použijú na ublíženie ľuďom, ako sa stalo v Hirošime a Nagasaki, dokážeme sa týmto aj zničiť, čo by sa v dobe kedy ľudia chodili po planéte len s kamennými nožmi nestalo. Taktiež internet nám pomáha dorozumievať sa, vzdelávať v okamihu celú spoločnosť, no je možné ho zneužiť aj na kontrolu populácie.

Fresco hovoril jasne a to, že technologický vývoj ide príliš rýchlo vzhľadom na vývoj správania sa ľudí. Kultúrna zaostalosť je problém a práve toto je oblasť, ktorej sa či už Projekt Venus alebo hnutie Zeitgeist najviac venujú. Tu nejde o stavanie nejakých miest. Fresco jasne hovoril, že ak dáme súčasných ľudí do nových miest, nebudú sa v nich vedieť správať a pretvoria ich na mestá dneška. Uvediem príklad, skús zobrať človeka, čo nikdy nevidel záchod, vaňu, kuchynskú linku do veľkomesta, dať mu byt bez inštrukcií a zničí ti ho. Podobne by to bolo aj s nami v mestách v Zdrojovej ekonomike. Fresco povedal, že keby aj teraz dostal peniaze na vybudovanie tých jeho miest, radšej by ich použil na vzdelávanie, na dokumentárne filmy a rozšíril ich. Spoločnosť Zdrojovej ekonomiky sa snaží efektívne spravovať zdroje a predchádzať príčinám aberantného správania škodlivého pre náš druh a pre planétu, čiže vďaka tomuto tam nehrozí konzumeristické šialenstvo dneška, kedy spotrebovávame zdroje tejto planéty skoro dvakrát rýchlejšie než sa stíhajú v prírode obnoviť. Budúcnosť tribálna by nám hrozila možno po veľkej vojne, kedy by ľudia museli bojovať o málo zdrojov, no ako ukazuje štúdia z nehostinných arktických oblastí, ľudia tam aj tak začali kooperovať, lebo zistili, že je to pre nich efektívnejšie. No nechcem generalizovať.

 

2) Napriek tomu, že som priaznivec marxizmu-leninzmu v jeho ekonomickom riešení problémov – teda centrálnom plánovaní, viem sa stotožniť s akousi kombináciou centrálneho plánovania a prirodzene zdola fungujúcich komunít. Ako je to vo Venus projekte s centrálnym plánovaním a spontánnosťou? Zároveň však vidím jasný problém v tom, prečo sa komunizmus ešte nepresadil – vďaka dialektickému materializmu, darvinistickej predstave popierajúcej zásah “vyšších síl”, v ktoré ľudia od praveku veria a chcú im veriť. Myslím, že ak v akejkoľvek spoločnosti ľudom zoberú duchovno a Boha, ľudia nemajú motiváciu konať dobro, pretože ich po smrti čaká len ničota a rozklad. Ako rieši Venus tento problém? Rád by som pripomenul, že napríklad Owen či husiti patrili k utopistom duchovne založeným.

Zdrojová ekonomika nie je založená na nejakej ideológii, ktorá by sa považovala za tú najlepšiu. Je to skôr platforma na správu spoločnosti využívajúca vedeckú metódu, technológie, ktoré tu máme ako prostriedok a preferujúca neustálu zmenu. Uvediem ti sem úryvok z materiálov, ktoré sme nedávno prekladali:

„V globálnej ekonomike založenej na zdrojoch by pri rozhodnutiach politika nehrala rolu, ale k riešeniu problému by sa pristupovalo holisticky. Tento centralizovaný systém by mohol byť napojený na laboratóriá a univerzity, ktoré neustále monitorujú a aktualizujú všetky údaje. Väčšina technológie potrebnej pre riadenie takejto infraštruktúry je v súčasnosti dostupná. Hlavný rozdiel medzi dnešnou počítačovou technológiou a systémom, ktorý odporúčame my je ten, že náš systém presahuje svoj autonómny nervový systém (environmentálne senzory) do všetkých oblastí, ktoré sa týkajú spoločenského komplexu. Udržiava rovnováhu medzi produkciou a distribúciou. Túto technológiu priemyselnej elektronickej spätnej väzby možno aplikovať na celú globálnu ekonomiku.“

Ak si však naštudujeme materiály podrobnejšie zistíme, že spoločnosť využíva to najlepšie aj z centralizovaných aj decentralizovaných metód správy spoločnosti. Tiež to nie je to klasické plánovanie, kde sa 5 rokov dopredu určilo, koľko sa má vyrobiť a zrazu pri probléme niečo chýbalo. Tu v reálnom čase vieme reagovať na potreby či problémy napriek tomu, že aj to plánovanie by sme vedeli robiť presnejšie než v minulosti práve vďaka technológiám. Presnejšie než by si aj taký samotný Salvador Allende vedel predstaviť, či ako by si vedeli predstaviť dnešné kapitalistické korporácie, ktoré tiež plánujú. V tejto spoločnosti by fungovali medziodborové tímy odborníkov, ktorí by robili na tom, v čom majú najlepšie vzdelanie a informácie a slobodne sa medzi nimi pohybovali. Zároveň by v tejto spoločnosti boli prístupové centrá (v súčasnosti sú ich primitívna obdoba knižnice vecí, akú nájdete v Bratislave, napr. v Goetheho centre), kde by každý dostal to, čo potrebuje bez cenovky, či dlhu. Samozrejme problematickejšie obmedzené zdroje ako 1000 ton zlata by vám tam len tak nevydali, keby ste nezdokumentovali, na čo ich potrebujete a nezhodnotilo by sa to v systéme. Mechanizmy riadenia v praxi sú tak pochopiteľné.

Čo sa týka náboženstva, ani dnes nemáme spoločnosť postavenú na tom, že keď chceš postaviť most cez Dunaj, že by si povedal, že dnes v noci sa mi snívalo, že prišiel ku mne nejaký prorok a povedal spravíme to takto, bez toho, že by si urobil patričné výpočty a overil ich. V spoločnosti, ktorú popisujem nikto nikomu nezakáže vyznávať nejaké náboženstvo, veriť v nejaké spirituálne sily. Akurát ich nesmie nanucovať druhým a snažiť sa ich presadiť do správy spoločnosti, aby nimi mohol ovládať druhých, ako tomu bolo v minulosti, keď nejaký duchovný hodnostár povedal, že tamto sú bezverci a treba ich pobiť bez toho, že by sa ich postoj snažil pochopiť. V spoločnosti, ktorú popisujem sa ráta s dobrovoľným upustením od náboženstva u ľudí cez vzdelanie. Ja som si tým v minulosti tiež ako priam fanatický katolík prešiel a mám pochopenie pre dnešných veriacich.

 

3) Neviem či si čítal Morovu Utopiu, či poznáš informácie o Owenovej New Harmony? Nevidíš tu isté presahy s Venus projektom? Uvediem príklad – Utópijčania sú spätí s prírodou a ctia si ju. Kultivujú pôdu tak, „že nikde nenájdete lepšie nárasty ako v rastlinnej, tak i v živočíšnej výroby, ani zdravších ľudí s menším počtom chorôb. Človek tam môže vidieť nielen to, ako sú starostlivo rozdelení všetci roľníci vo výrobe a obrábaní pôdy, ale aj to, ako klčujú celé lesy a na iných miestach, kde predtým nerástli, vysadia nové. Takto konajú nie preto, aby mali hojnosť, ale kvôli doprave – aby mali lesy buď pri mestách alebo pri pobreží mora či riek a mohli si drevo doviezť, pretože sa ťažšie preváža po krajine než obilie.“ A mimochodom v spomenutej Owenovej Novej harmónii, ktorá síce zlyhala, no dodnes je inšpiratívna, existovala prvá slobodná knižnica, klub občianskej drámy, verejný školský systém pre mužov aj ženy a to bol začiatok 19. storočia. Táto utopická spoločnosť údajne zlyhala pretože v nej bolo príliš veľa idealistov, ktorí však neboli veľmi zruční. Nehrozilo by niečo podobné aj Venus mestám? Realizoval sa niekde projekt mesta Venus na svete podobne ako Owenova Nová harmónia?

Keďže mám ekonomické vzdelanie, tak som sa s tým stretol na škole hneď v úvode, kde sme preberali zopár teórií. Ak mám pravdu povedať, dosť povrchne sa v nich prešlo cez Owena či Marxa. Tých som si musel detailnejšie pozrieť neskôr, lebo škola do mňa vtĺkala skôr neoliberálne poučky. Jedno však majú všetky ekonomické teórie spoločné, či už ide o klasickú vieru v dopyt a ponuku, teórie rakúskej školy alebo teórie tzv. „utopistov“ na čele s Owenom či neskôr Marxom. Boli stavané na tú konkrétnu dobu s informáciami vtedy dostupnými. Sú to zväčša ideológie a nemajú žiadny plán alebo metodológiu na uskutočňovanie svojich ideálov. Fresco prišiel s konkrétnymi technickými riešeniami problémov, ako a čo eliminovať a práve toto keďže chýba všetkým tým predchádzajúcim teóriám, tak sú odsúdené na neúspech. Projekt Venus teda nie je abstraktný, narozdiel od iných ideológií, dá sa podrobne a zadarmo naštudovať na internete, čím sa vylučuje aj akási akademickosť. V mnohom je pochopiteľný aj pre bežných ľudí, stačí si postupne odkrývať jeho jednotlivé vrstvy podľa tempa toho ktorého jednotlivca, problém je akurát, že väčšina materiálov je v angličtine a treba ich najprv dostať k bežným ľuďom. No späť k téme. Nestačí zospoločenštiť výrobu a tvrdiť, že bude lepšia než vedená kapitalistom. Ak daní robotníci nebudú mať znalosti ako stroje ovládať, nebude vyriešené ich dochádzanie do zamestnania, ich právomoci atď., tak susedný kapitalista v inom štáte, ktorý tieto technické otázky vyriešené má, môže byť efektívnejší s jeho zamestnancami a tí rovnostári v tom zospoločenštenom podniku môžu nadobudnúť dojem, že kapitalista činí správne a aby obstáli, vrátia sa späť k pôvodnému systému výroby. Odpoveď sa často skrýva v technických overiteľných riešeniach problémov.

Utópia je vnímaná často ako niečo nemenné, nejaká rajská záhrada, kde budeme pobehovať nahí v sade plnom ovocia a takpovediac leňošiť až na veky bez ohľadu na rasu, národnosť či vieru. To však nie je predstava v spoločnosti neustálej zmeny, neustále reagujúcej na zmeny vo vesmíre a myslím si, že by to nechcela ani veľká väčšina ľudí, ktorá chce poznávať svet, vesmír, vyvíjať sa a nestáť na mieste. Neúspech všetkých predchádzajúcich teórií vidím práve v neschopnosti reagovať na zmeny a snahe silou udržiavať zavedený poriadok. Podľa mňa totiž platí, že akonáhle sa v prírode objaví niečo životaschopnejšie, často to postupne vytlačí automaticky predchádzajúci poriadok, no môžem sa mýliť, tu ide iba o môj osobný názor.

Čo sa týka mesta Projektu Venus, tak tam sme akurát vo fáze zbierania prostriedkov na film, ktorý by spoločnosti ukázal, ako by to fungovalo, aby si to vedeli ľudia vizualizovať, až potom môže prísť fáza experimentálneho mesta. Niektorí ľudia s tým však nesúhlasia a chcú prakticky aj v malom budovať hybridné komunity už dnes. Takto vznikla v Peru komunita Kadagaya, ktorá sa snaží toto mesto vybudovať v lesoch postupne od malých budov až po takto technickú spoločnosť. V Brazílii zas jeden nadšenec, ktorý ma na Facebooku aj sleduje, získal obrovské pozemky na dosť rovinatom povrchu s cieľom tam časom toto mesto vybudovať, no zatiaľ sa to u neho nehýbe narozdiel od tej prvej komunity, kde je aj viac nadšencov. Potom sú tu ešte hybridné systémy ako Copiosis, ktoré majú svojich komunít po svete viac, no tiež fungujú len v malom, lebo tiež neoslovili dostatok nadšencov resp. tých správnych ľudí alebo ich robia ľudia, ktorí nemajú znalosti a skúsenosti v niektorých odborných technických oblastiach.

 

4) Prečo Venus odmieta triedny boj? Je možné, ako bolo vyššie napísané, že transnacionálna šľachta odovzdá ľuďom zo dňa na deň technologický komunizmus? Nie je to naivné? A navyše… keby aj chcela, nie je už neskoro?

Tentokrát sa priznám, že na túto otázku ti neviem narozdiel od predošlých detailne odpovedať. Keď sa Fresca v roku 2012 v Bosne v Banja Luke jeden nadšenec pýtal, či evolúcia alebo revolúcia, tak Fresco odpovedal, že kombinácia oboch. Skôr však myslím, že hovoril o revolúcii v myslení. Otázku triedneho boja vyčíta tomuto aj môj kamarát a kolega v DAVe DVA Tomáš Bóka, lebo nikde v prednáškach týkajúcich sa Projektu Venus nenarazíte na nič také ako, že teraz všetci zbrane do rúk a pobijeme oligarchov od USA až po Rusko, od pólu k pólu. V systéme Zdrojovej ekonomiky by sa dnešní najbohatší ľudia mali lepšie než sa majú dnes podobne ako dnešný úradník v Bratislave sa má lepšie než mnohí králi minulosti. Nedávno vyšla štúdia, už druhá na túto tému, o ktorej viem, že moc spôsobuje zmeny v mozgu a ohlupuje, či robí ľudí menej empatickými, čo by vysvetľovalo, prečo mnohí, ktorí dnes držia moc v rukách, nie sú schopní flexibilne reflektovať na nové objavy či spôsoby riadenia spoločnosti. Toto udržiavanie status quo však vždy v histórii týmto ľuďom vybuchlo do tvárí v podobe revolúcií, ktoré sami o sebe ešte nezaručujú lepšiu spoločnosť. Stačí si spomenúť, ako sa pár rokov po francúzskej revolúcii dostal k moci Napoleon a vyhlásil sa cisárom a vládol absolutisticky. Prípadne nedávnu revolúciu na Majdane, kde ľudia protestovali proti oligarchom, no dosadili si nových alebo revolúciu v Lýbii, kde sa k moci síce dostali často bežní ľudia, no bez schopností spravovať spoločnosť a ohlúpení náboženskými ideológiami, čím spôsobili rozklad krajiny, chaos a vojnu. Na nedávnej konferencii DAVu DVA v Trnave Štefan Buchta mal prednášku o scenároch prechodu k Zdrojovej ekonomike a spomenul ich plusy a mínusy. Je možné, že niektorý z nich nás k tomu dovedie, no možno časom pribudnú aj iné možnosti. Z nich ma najviac zaujal ten, kde sa spomína, že s postupujúcou automatizáciou sa výrobné limitné náklady blížia k nule, čím lacnie práca a keď sa aj materiály budú ťažiť a dovážať strojmi, bude lacnieť aj samotný materiál a doprava a tým pádom celá výrobná cena pôjde k nule. Tým by mali ľudia stratiť prácu a zdroj financií, čo spôsobí ďalší tlak na zlacňovanie a tým pádom bude všetko tak extrémne lacné, že na tom tých pár zostávajúcich kapitalistov nebude môcť nič moc zarobiť a vlastniť fabriky a prepravné spoločnosti len pre ich zisk. Keď automatizácia odstráni produkciu zisku majiteľom z vlastníctva výrobných prostriedkov, peniaze či kapitalizmus už nebudú tým, čo boli predtým, ak vôbec prežijú. Je to zaujímavý scenár, ale ako som spomínal, len jeden z mnohých.

 

5) Ako vníma Venus projekt aspekt jedného “parchanta”, ktorý dokonalú spoločnosť pokazí? Je tam zavedený aspekt trestu, či prevýchovy? Čo ak sa tento človek dostane do vyšších funkcií?

Môžeme si to ilustrovať napríklad na Wikipédii, do ktorej prispievajú milióny ľudí alebo ešte lepšie na príklade navigácie do auta Waze, kde v reálnom čase označujú problémy na cestách ľudia. Tých „parchantov“ ako si to nazval, tam je veľa, čo označujú nezmysly, ale napriek tomu to po nich vždy niekto opraví. V popisovanej spoločnosti by hlavne zmizli dôvody prečo škodiť celku, lebo by to škodilo aj uvedenej osobe a tomu, na čom jej záleží, takže by to fungovalo ďaleko dokonalejšie než dokonca uvedené príklady Wikipédie, či tej navigácie Waze, ktoré fungujú v tomto systéme a dajme tomu, že v niečom ešte chybné sú. Systém by mal toľko záloh, že by bolo priam až nemožné ho nabúrať, tak decentralizovaný aj pri tej úrovni prepojenosti a centralizácie riadiacich stredísk, že problematika Alexandrijskej knižnice ako to nazývam ja, kedy by sa vyradením jedného centra všetko zničilo, tak by tu nehrozilo. Čo sa týka funkcií, tak žiadne vyššie funkcie tu nie sú. Sloboda na niečom pracovať v medziodborových tímoch, upravovať systém by tu bola open source s otvoreným prístupom, žiadny hierarchický kastový systém vedcov a povolaných s absolútnymi neoveriteľnými pravdami.

 

6) Wikipédia nebol zrovna šťastný príklad. Sám som niekedy snažil doplniť niektoré historické fakty o 1. ČSR či ľudovej demokracii a boli scenzurované z ideologických dôvodov, nakoľko určité udalosti či osobnosti nemôžu byť v súlade s dnešnou ideológiou vykreslené v pozitívnom svetle. Niektorí správci zdieľajú rovnaké antikomunistické presvedčenie a tak si demokratickým hlasovaním presadia ideologickú pravdu. Myslím si, že čosi podobné hrozí aj Venusu. Ako by vyzerali utopické mestá, napríklad na miestach, ktoré nemajú dostatok zdrojov? Je Venus realizovateľný všade na Zemi alebo len na miestach vybraných? Ako je vnímaná trvalá udržateľnosť – v zmysle takého prístupu k prírode, že bude všetkého dostatok, no zároveň sa nevyčerpajú zdroje? Ako by sa to realizovalo?

V spoločnosti Projektu Venus nie je hlasovanie o ideologickej pravde. Hlasovaním sa tam problémy nemajú riešiť. A čo sa týka wikipédie, doplnil som lepší príklad čo sa týka navigácie Waze bez malej skupiny správcov a zároveň spomenul, že nechcem porovnávať to, čo funguje v tejto spoločnosti s tým, čo bude potom postavené na iných základoch. Nedá sa stavať mesto na miestach, ktoré mu nevyhovujú, najprv sa musí urobiť štúdia toho kde, aké materiály použiť, musí to koexistovať s prírodou. Počítačovo sa vie určiť najvhodnejšie miesto. Nepostavilo by sa predsa kruhové mesto so solárnymi panelmi na domoch medzi kopcami, kde je len pár slnečných hodín svetla s tým, že by sa tam vyklčovali kvôli nemu nejaké vzácne stromy, ktoré rastú len tam. Mestá sa nebudú stavať tak nerozumne ako sa stavali do dneška. Udržateľnosť tohto systému zabezpečujú už mnou vyššie spomenuté procesy, ako by bola riadená a čomu by predchádzala. V Zdrojovej ekonomike by sme reči o udržateľnosti mohli nahradiť termínom dynamické equilibrium.

 

7) Kde vidíš styčné body a kde rozpory medzi marxizmom-leninizmom a Venus projektom?

Najprv dám tie rozpory. K tomuto je podľa mňa skvelý článok Komunizmus vs Ekonomika založená na zdrojoch – celkový sprievodca a nástup EZZ, ktorý preložil Matej Kotian zo stránky Moneyless society (Bezpeňažná spoločnosť), no vzápätí bol skritizovaný našim kolegom Borisom Figeczkým, že tie styčné body také nie sú a je to ako porovnávať H2O a H2O2. Úprimne, pre mňa je marx-leninizmus, bez ohľadu čo si o tom ty alebo iní zástancovia tohto smeru v dobrom myslia, len Stalinov výtvor, s čím sa zhodnem s časťou kolegov z DAVu DVA. Priniesol nám hierarchickú vládu politickej strany, čo nemôže fungovať kvôli ľudskému organizmu a spôsobu jeho fungovania, hlavne mozgu. Stačí si prejsť tento zoznam kognitívnych klamov nášho mozgu a tým pádom musí byť každému jasné, že žiadna vláda osvietených nepripadá v úvahu. Nevytvoril beztriednu spoločnosť, ale namiesto diktatúry proletariátu, o ktorej hovoril, priniesol diktatúru sekretariátu, s čím sa zhodnem zas s minimálne polovicou kolegov. Robotníci si neboli rovní ani v družstvách, aj keď si boli rovnejší než dnes, čo uznávam. 🙂 Problematiku družstiev vie lepšie zohľadňovať napríklad teória ekonomickej demokracie od Davida Schweickarta tu a tu, ale odporúčam naštudovať k družstvám a všeobecne decentralizovanému fungovaniu spolkov aj anarchokomunistické či anarchosyndikalistické materiály, lebo u Schweickarta ide len o úpravu kapitalizmu.

No a v konečnom dôsledku marx-leninizmus nevytvoril ani bezpeňažnú spoločnosť, aj keď o nej hovoril. Tiež marx-leninizmus používa pojem spoločné vlastníctvo, no v Projekte Venus je kritika termínu vlastníctvo, ktorú porovnáva s dejmi v prírode a preto skôr hovoríme o univerzálnom prístupe k zdrojom, pre niekoho sa to môže javiť ako totožné, odborník tam však uvidí rozdiel. Marx-leninizmus operoval slovom práca a tiež snahou o plnú zamestnanosť, čo však už aj moderné ľavicové teórie sa snažia o tzv. plnú nezamestnanosť, teda oslobodenie ľudí od repetitívnej práce vďaka robotom a ich návratu k štúdiu, či výskumu. Preto aj mnohí ľavičiari sa zaoberajú tematikou základného príjmu, aj keď s kritikou, ale zaoberajú. K práci tu je krásne video v angličtine od Davida Graebera, či článok v češtine. K rozporom by som mohol pridať aj to, čo som písal vyššie k otázke k Owenovi o metodike, reálnych technických riešeniach problémov ako chudoba atď. Ber to ako moje názory, žiaden útok na teba, mier.

Avšak aby som len nespomínal o čom daný systém hovoril a nesplnil to, skúsim nájsť tie styčné body, ktoré tam vidím. Je to hlavne snaha o niečo spravodlivejšie. Aj keď upozorňujem, že tu snaha nad rámec verbálnej stimulácie skôr nebola. Snaha o bezpeňažnú spoločnosť, lebo aj keď ju marx-leninizmus nedosiahol, snažil sa o ňu. Je tam snaha o to, aby tu nebola len vláda úzkej skupiny oligarchov, kapitalistov, je tam snaha o ľudskejšiu výrobu a prácu. Pre mňa je marx-leninizmus plný ideálov a preto jeho obhajcov nezatracujem, nechcem ich urážať, v jeho ideáloch sa viem s nimi ako jednotlivec (upozorňujem, že ja sám) zhodnúť v niečom, no zároveň im chcem ukázať, že už sme poučení z minulosti, že sme tu pre modernú dobu. Snahy o hierarchické udržanie spoločnosti zostali v samotnej štruktúre bývalého systému aj s ľudmi kontrolujúcimi zdroje krajiny cez totalitárny režim a preto viac tých rozdielností, aby to nebolo len povrchné porovnávanie mnou ako osobou. Máme nové poznatky a tie treba do týchto teórií zakomponovať, veď nakoniec aj DAV DVA chce na týchto poučeniach a modernite stavať. 🙂

 

8) Čo sa týka toho zamieňania marxizmu-leninizmu s kultom Stalina – ide o hoax často využívaný v antikomunistickej propagande. Logickým dôkazom je napríklad aj to, že marx-leninizmu sa hlásili Husák, Novomeský, Clementis, ktorí v časoch Stalinových boli väznení, či dokonca v prípade Clementisa popravení a navyše nič, ako stalinizmus (ako nejaké koncept, smer) neexistuje aj z toho dôvodu, že jedna časť si ho vykladá podľa Trockého ako národne orientovaný socializmus a druhá, zase ako radikálny internacionalizmus. Ale vráťme sa k Venusu. Chce Venus vykoreniť úplne lokálne kultúry a tradície? Je toto skutočne správna cesta? Je naozaj cestou masa ľudí bez identity?

Ja som nehovoril o zamieňaní marx-leninizmu s kultom Stalina, ja som spomínal resp. skôr myslel, že na tzv. ľavici sa to spojenie tých dvoch prúdov pripisuje Stalinovi a to nie je hoax, to je názor na vtedajší ideologický vývoj, ktorý znamenal ideologické procesy a popravenie aj toho Clementisa. Poprosím pozorne vnímať, čo píšem. Stalinizmus je reálne medzi súčasnou ľavicou popisovaný smer konania, ktorý znamenal v mnohom prekrútenie marxových poučiek. Stačí si rozobrať jeho a Marxove knihy a pozrieť na rozdiely. Poďme ale k tomu Venusu. Najprv si treba definovať, čo je to kultúra. Je to súbor nejakých prvkov spoločných určitej skupine ľudí. Dajme tomu, že majú radi stretávanie sa pri ohni pri slnovrate v krojoch. Je to rovnaké, ako s tým náboženstvom, nik by to ľuďom nezakázal, no zas nemôžu to prenášať do riadenia spoločnosti v zmysle, že Slnko je nízko na obzore tak je asi toľko a toľko hodín a vy ostatní to musíte akceptovať, lebo starešina povedal. No nie, v zime a v lete môže byť rôzny počet hodín, aj keď je Slnko približne rovnako nízko na obzore. No kultúra sa týka aj správania, vzorcov v dennodennom konaní. Toto sa mení počas celej histórie ľudstva. Dnes nerobíme to isté, čo robili ľudia pred 50 000 rokmi. Ak si dnes niekto povie, že je Slovan, nie je takým istým Slovanom ako ten pred 5 storočiami. Nielen zvykmi, ale aj geneticky je zmiešaný s ďalšími etnikami. Treba si uvedomiť, že Mongol ktorého oči sú šikmejšie to má napríklad preto, lebo za tie stáročia sa jeho oči prispôsobili prachu a piesku a aby eliminovali prísun do očí zúžili sa, no nerobí to z neho niekoho nekompatibilného na rozmnožovanie sa so Stredoeurópanmi. Príroda je takpovediac jediný diktátor, ktorý rozhodne. Moderné národy vznikli niekedy v 19. storočí, no národy v 7. storočí pred našim letopočtom boli iné a už zanikli a napriek tomu, sme tu my ich potomkovia stále, lebo z toho vznikli nové národy a podobne z dnešných národov a kultúr vzniknú nové kultúry budúcnosti a to sa udeje či už so spoločnosťou Projektu Venus, kde ide hlavne o rozumnejšie riadenie spoločnosti alebo bez nej, lebo pohyb ľudí po planéte sa nezastaví a miešať sa budú aj tak. Rodinná známa ma dve deti, mulata a mulatku a tie deti majú inú kultúru správania než ich rodičia a sú to skvelé bytosti, čiže kultúra sa nedá vnímať ako niečo statické a nevyvíjajúce sa. To nie je o monolitnej kultúre či mase bez identity, toto sú projekcie ľudí, ktorí nezažili rozmanité spoločnosti a používajú to najmä ultrapravičiari, ktorú chcú zachovávať rod, krv podľa poučiek minulosti a napokon sami degenerujú ako vládcovia minulosti cez príbuzenské kríženie hemofíliou tým, že nehľadajú odlišných jedincov. Nič také ako 100% Maďar, či 100% Slovák neexistuje, neexistuje nič také ako gén Slováka, odlišnosti sú dané prispôsobením tiel ľudí prírode a zvyky sú naučené a vznikli najmä v súvislosti s reakciami na prostredie, v ktorom sa ľudia pohybovali. Napríklad v arabskej púšti bolo zvykom protivníka zabiť, lebo mali málo vody a dajme tomu 1 krčah nevedel udržať pri živote 2, tak sa oň pobili a to pretrvalo, tak sa tam rozmohla často kultúra boja, no nie je to nič nemenné. Ktovie, možno kultúry budúcnosti budú na tom, že títo majú lepšie predpoklady na lozenie po horách, títo zas majú lepšie predpoklady na učenie sa jazykov. K tomuto je jedno krásne video o hľadaní toho, čo nás spája skôr než toho, čo nás rozdeľuje a myslím, že aj o tom by ľavičiarstvo malo byť. Alebo video toho, ako vnímajú rozdiely deti. Všetko popisované vôbec nie je o uniformite, v tomto systéme je rozmanitosť vítaná, len si treba uvedomiť, že kultúra je naučená a podľa toho sa môže aj meniť. Veď nakoniec nikdy nikoho nemôžeš nútiť, s kým sa má vyspať a ak nebude chcieť ani v budúcnosti tvoriť daný človek pár s veľmi odlišným jedincom, tak podľa mňa je jasné, že nebude, jednoduché. 🙂 Preklenutie kultúrnej indoktrinácie sa v PV robí prostredníctvom vzdelávania a technológii. Všetky kultúry majú spoločné potreby ľudí ako čisté životné prostredie, zdravá strava, zdravotná starostlivosť, relevantné vzdelanie atď. To sú veci, na ktorých môžu všetky kultúry pracovať spoločne aj napriek svojej diverzite a tým pádom pracovať na preklenutí aj iných vecí.

9) Nemyslel som prirodzené kríženie kultúr, myslel som programové, ideologicky pretláčané, ale nechajme to tak. V tomto sa nezhodneme. Pokračujme… Spracoval Fresco aj nejakú koncepciu filozofie dejín podobne ako Hegel, Marx, Engels či Gramsci?

Tak si zle položil otázku, nabudúce jasnejšie poprosím, aby dochádzalo k menšiemu počtu nedorozumení, keďže som si dal takú námahu to rozobrať. Pokiaľ ide o hľadanie príčin, pre ktoré isté javy nastávajú, tak to je to hlavné, čo Fresco robí. Neustále otázky „Prečo?“, čiže tu môže byť jeho filozofiou všetko jeho skúmanie od ľudského správania až po peňažný systém, ktorý spôsobuje mnohé dnešné problémy. Tu mi však prepáč, ja sa filozofii nerozumiem, pre mňa je to príliš abstraktné, takže túto otázku asi nezodpoviem detailne.

 

10) Podľa Rousseaua, ale aj Owena je majetníctvo a peniaze príčinou všetkého zla. Obaja však boli veriaci. Ako vníma Fresco problematiku majetníctva, dobra a zla, ak je ateistom?

Myslím, že túto otázku som už zodpovedal vyššie ohľadom majetníctva a toho, ako je tu nazerané vôbec na slovo vlastníctvo a ako je odmietané z fyzikálneho či prirodzeného hľadiska, vôbec vedeckého. Tiež názory na náboženstvo som myslím už zodpovedal, ale k spiritualite a toho ako ju vníma je tu ešte jedno video s českými titulkami, ktoré má zatiaľ len niečo okolo 200 videní na slovenskej Projekt Venus youtube stránke, odporúčam vypočuť si to. Možno by som to ešte doplnil o Frescove citáty.

„Projekt Venus je prekladom všetkých náboženstiev: Koniec vojny, koniec chudoby, bratstvo ľudstva a ak toto nie je duchovné, rovnako ako som povedal predtým, ja neviem, čo je.“ ~ Jacque Fresco

Projekt Venus robí všetko o čom náboženstvo hovorí. Buduje bratstvo ľudí. To nie je zabíjanie, tam nie sú vojny. Nezabúdajte, že Biblia hovorí: „Nerob druhým to, čo nechceš, aby oni robili tebe.“ Hovorí: „Nezabiješ.“ Projekt Venus je o tom všetkom , kde slovné systémy náboženstva hovoria o a okolo témy, ale nepovedia nám ako sa dostať z jedného miesta na druhé. Oni naozaj nevedia ako. Nie, že nechcú, oni nevedia ako.“ ~ Jacque Fresco

Ďakujem za otázky. 🙂

 

Tento článok dokončíme citátom J. Fresca.

„Musíme deklarovať všetky zdroje na tejto planéte za spoločné dedičstvo všetkých ľudí na zemi.“ ~ Jacque Fresco

Čest jeho pamiatke.

 

Foto: archív Mareka Kopilca a Future My Love, CC

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *