Author: Support

Búrliváka Janka Kráľa označil Laco Novomeský za „prvého slovenského komunistu“. Viliam Pauliny-Tóth sa ako poslanec Uhorského parlamentu a prvý slovenský ľavicový politik pridal do klubu liberálnej ľavice, v ktorom úspešne presadzoval výstavbu železníc na Slovensku. Prvý kapitán štúrovských dobrovoľníkov Samuel Štefanovič si po ideologickej roztržke s Vajanským založil vlastný časopis Svetlo, v ktorom propagoval Marxovo učenie a ideály sociálne spravodlivej spoločnosti. Socialisti boli významnou súčasťou hlasistického hnutia. Ale až založením vlastnej strany sa začala ľavicová politika systematicky rozvíjať.

Význam správy o stave republiky by sa mal hodnotiť podľa toho, ako veľmi bude rezonovať v spoločnosti, ako dlho sa bude o nej hovoriť a ako hlboko ovplyvní smerovanie štátu. Na tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď, ale už teraz si dovolím konštatovať, že išlo o jeden z najlepších, ak nie vôbec najlepší prejav tohto druhu. Vidieť to aj na tom, že sa k nemu (presnejšie k jeho jednotlivým častiam) prihlásili takmer všetci. Extrémne reakcie – ako poznámka predsedu SaS Branislava Gröhlinga, že sme počuli „prezidenta opozície“ alebo naopak zástupcu Matovičovej Lode bláznov Gábora Grendela, že Pellegrini vo svojej správe zachraňoval upadajúci Hlas – sú paradoxne dôkazom, že prezidentovi muži skoncipovali tento prejav veľmi dobre.