Aleš Nosek koncertoval v Bratislave, zaznela aj avantgardná verzia českej hymny, priamy prenos TV DAV si pozrelo vyše 1000 ľudí

Aleš Nosek je český varhaník a pedagóg, titulárny organista a regenschori v katedrále sv. Bartoloměja v Plzni. Vyštudoval Konzervatórium v Českých Budějoviciach, HAMU v Prahe a magisterský program v Regensburgu. Špecializoval sa aj na varhannú improvizáciu. Absolvoval špecializované štúdium improvizácie (Zertifikatstudium) u prof. Markusa Rupprechta (2019–2022), čo podčiarkuje jeho technickú hĺbku a improvizačné schopnosti V roku 2014 získal 2. miesto na medzinárodnej súťaži v Ružomberku. Nahrával pre Český rozhlas i Litoměřickú diecézu na historické organy a pravidelne koncertuje doma aj v zahraničí. Je dramaturgom Rakovnického varhanního léta a Plzeňského medzinárodného varhanného festivalu. Je viackrát oceňovaný vďaka refinovanému prístupu k repertoáru starých majstrov i moderných skladateľov.

Čítať viac

BOJOVALI ZA NAŠU SLOBODU: Profesor Svetozár Krno recenzuje unikátnu knihu Matice slovenskej k 80. výročiu Slovenského národného povstania

Slovenské národné povstanie z roku 1944 patrí medzi k najvýznamnejším udalostiam moderných slovenských dejín. Aj keď ho zasiahla vojenská porážka od podstatne lepšie vyzbrojených okupantov, hlboko zasiahla naše historické vedomie, ktoré pomohlo k vytvoreniu modernej demokratickej štátnosti.

Čítať viac

Jana Borguľová: I. zjazd slovenských umelcov a vedeckých pracovníkov – august 1945 v Banskej Bystrici

Historické udalosti majú svojich priamych aktérov i následných vykladačov. Býva skôr pravidlom, že sa ich hodnotenia v mnohom rozchádzajú. Do veľkej miery je to zapríčinené následnými  dejinnými pohybmi, ktoré tí prví nemôžu ešte poznať a tí druhí podľa svojej ideologickej orientácie preceňujú alebo podceňujú jednotlivé kroky…

Čítať viac

Vladimír Mináč: Laco Novomeský bude trvať v slovenskom živote a v slovenskej kultúre nie ako národná historická príhoda, ale ako základňa a prameň

„Dejiny duše a osudy človeka Ladislava Novomeského sú „hlboko a mocne vrastené“ do dejín československej robotníckej triedy i do osudov slovenského národa. Dejiny – či nebesia – bývajú niekedy milostivé; zosielajú rosu na najnúdznejší úhor. Veď čím by sme boli bez neho?

Čítať viac

Recenzent Marián Klenko: Kniha BERNOLÁKOVCI dokumentuje činnosť hnutia, ktoré poukázalo na existenciu Slovákov v Uhorskom kráľovstve a prispelo k prebudeniu Slovákov ako národa s vlastným jazykom a kultúrou

Bernolákovci predstavovali prvý významný prúd slovenského národného obrodenia. Toto hnutie sa sformovalo koncom 18. storočia, pričom bolo pomenované podľa jeho najvýznamnejšieho predstaviteľa – Antona Bernoláka. Tvorili ho katolícki kňazi a vzdelanci. Jedným z ich dôležitých cieľov bolo zavedenie spisovného slovenského jazyka. Aj keď sa bernolákovčina neujala, toto úsilie ovplyvnilo generáciu štúrovcov, ktorí neskôr nadviazali na ich činorodú prácu. 

Čítať viac

Gabriela Rothmayerová o svojom rovesníkovi Duchoňovi a filme: Nenechala som sa otráviť jedovatými hubami namočených do papierových kulís, Vladislav Plevčík vytvoril vlastného hrdinu a je uveriteľný

Svoje predstavy o dobe a svoje predsudky k nej tvorcovia filmu nemohli nevteliť, pretože to je zas ich svet. Síce vymyslený, ale ich. No film je vydarený aj preto, že hlavný predstaviteľ Vladislav Plevčík sa síce veľmi podobá na Karola Duchoňa, ale vytvoril vlastného hrdinu, nie je to napodobenina, z filmového plátna k nám prúdi energia prostého radostného chlapca, je to originálne a veľmi uveriteľné.

Čítať viac

Ľuboš Blaha sa počas leta zameral na propagáciu vážnej hudby, ani to sa však FACEBOOKu nepáči

Slovenský europoslanec a pravideľný korešpondent DAV DVA si dal počas leta od politiky pauzu a pri počúvaní hudby číta Sartra. Aj keď je Ľuboš známy skôr ako fanúšik metalu a punku, na svojich sociálnych sieťach FACEBOOK a TELEGRAM sa tentokrát rozhodol propagovať umelecké diala vážnej hudby.

Čítať viac

Oceňovaný Stanislav Harangozó v Matici slovenskej ako ukážka národnej neomoderny

BRATISLAVA, 3. 6. 2025 – V Dome Matice slovenskej Bratislava bol v prítomnosti ex-prezidenta Ivana Gašparoviča ocenený predsedom Matice slovenskej Mariánom Gešperom slovenský výtvarník, vysokoškolský pedagóg, monumentalista, maliar, krajinár, kresliar a grafik Stanislav Harangozó Mimoriadnou cenou Matice slovenskej za prínos pre slovenskú výtvarnú kultúru. Ocenenie spoločne iniciovali Výtvarný odbor Matice slovenskej a Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej v rámci vernisáže autorovej výstavy FAREBNÉ  DOTYKY.

Čítať viac

Národná neomoderna ako koncepcia pre slovenskú kultúru 21. storočia

ba kultúra a tvorivá činnosť má schopnosť zjednotiť národ, obzvlášť v časoch, ktoré žijeme. Slovensko potrebuje novú kultúrnu koncepciu, ktorá bude reagovať tak na riziká spojené s globalizáciou ako objektívnym fenoménom, no zároveň nebude popierať kontinuitu a pokrokové prvky vo vlastnej a svetovej kultúre a izolovať sa jednosmerne k minulosti. Slovenská kultúra musí reagovať na výzvy 21. storočia, no nesmie stratiť vlastnú identitu v kozmopolitnej či multikultúrnej koncepcii Európy a naopak, rovnako nesmie podliehať spiatočníctvu, izolacionizmu, formálnemu (bezobsahovému) uctievaniu starého a sebe-strednému provincionalizmu. Slovenská kultúra musí vystupovať smerom dovnútra aj smerom von (do sveta) ako sebavedomá, moderná a k svetu otvorená, no zároveň kontinuitu historických národných a sociálno-emancipačných zápasov si uvedomujúca a kreatívna zložka verejného života. Slovenská národná kultúra potrebuje novú kultúrnu politiku pre 21. storočie, ktorá by sa vyhranila voči slepým uličkám vo vývoji kultúry, no zároveň nadviazala na všetko pokrokové a moderné, čo dalo 20. storočie so zmyslom pre kontinuitu dejín usilujúc sa spojiť životaschopné z tradičného s kreatívnym moderným s cieľom vymanenia sa z pasce ideologického postmodernizmu.

Čítať viac

ZASADAL KULTUROLOGICKO-FILOZOFICKÝ ODBOR MATICE SLOVENSKEJ: Bilancovali sa úspechy, účasť osobností, ale aj plány do budúcnosti

Výboru sa zúčastnil aj predseda Matice slovenskej JUDr. Marián Gešper,, PhD. MSC. ktorý vo svojom príhovore ocenil aktivity Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej na poli slovenskej kultúry, vedy a umenia, osobitne tiež multižánrové podujatia (ktoré vznikajú v kooperácii s Výtvarným odborom Matice slovenskej pod vedením Dr. Skraka), prepojenie odboru s významnými osobnosťami slovenskej vedy a kultúry, ale aj aktívnu medializáciu týchto podujatí v réžii samotného odboru.

Čítať viac